Tento víkend uzavrel tragickú štatistiku nemecký, 60 ročný lyžiar. Ten so svojou manželkou bol na lyžiarskej túre a v nedeľu 15.12., asi o 11:40 ho strhla dosková lavína. Dĺžka lavíny bola asi 400 metrov, čo je z definície stredne veľká lavína. Šírka lavíny dosahovala 122 metrov a výška odtrhu 60 cm. Podľa polície, očití svedkovia lavíny okamžite informovali záchranárov. Trvalo však hodinu, kým sa 60-ročný lokalizoval pomocou sondy a vykopal z hĺbky troch metrov. Resuscitácia dvoch pohotovostných lekárov na mieste bola neúspešná. (Zasypaný bol až 3 metre pod snehom, čo je príliš veľa, na to aby bol vykopaný živý aj pri rýchlom zásahu. V tomto prípade dochádza častokrát k uduseniu vplyvom vysokého tlaku snehu.) Manželka nebola zasiahnutá a zostala nezranená.
Pár z Allgäu (Nemecko) pôvodne vyliezol z Hirscheggu na Hahnenköpfle v nadmorskej výške asi 2 100 metrov. Odtiaľto prešli oblasťou smerom k Hoher Ifen. Vo Vorarlbergu bolo z päťstupňovej stupnice lavínového nebezpečenstva v nedeľu zvýšené nebezpečenstvo lavín, 3. stupeň. Bolo nasadených okolo 40 pohotovostných služieb horských, hasičských a vysokohorských policajtov. (APA)
Ako hlavný lavínový problém určili miestni špecialisti vetrom previaty sneh. Boli vypracované až 3 snehové profily a testy stability v deň nešťastia a následný deň. Okrem toho sa dajú použiť pre analýzu aj dáta z neďalekej meteorologickej stanice. Topograficky vznikla lavína na východne orientovanom svahu so sklonom 35°, čo nie je veľmi strmý svah, ale na vznik lavín je štatisticky asi najrozšírenejší. Vrchol Hoher Ifen tvorí hranicu Rakúska s Nemeckom.
Pri pohľade na snehové profily, nevidíme výraznejšie zmeny v tvrdosti snehu. Sú tam menšie odskoky v hornej a dolnej časti profilu. Kompresný test vykázal v deň nešťastia zaujímavý výsledok. Po 1. poklepe sa blok porušil a ľahko sa posúval po nenápadnej vrstvičke asi v 45 cm výške (v teste je uvedených 65cm, lebo sa to počíta opačne, od spodu profilu). V tejto vrstve pozorovali malé množstvo hranatozrnného snehu, ktorý mohol tvoriť sklznú plochu pre lavínu. Podobnú štruktúru pozorujeme aj na ďalších profiloch, samozrejme zmenou lokality je to iná hĺbka. Hranatozrnný sneh je veľmi sypký a nesúdržný. Často tvorí sklznú plochu pre lavíny. Osobne ma ešte zaujala vrstva zasneženej povrchovej inoväte, ktorá sa tvorí pri nižších teplotách a vyššej vlhkosti. Môžeme si to porovnať s priebehom zimy, ktorá je v meteorologickom grafe:
Na grafe vidíme, že sa opäť jedná o efekt druhého sneženia, respektíve pretrvávajúcej nestabilnej vrstvy, ten hovorí napríklad toto: “dlhé obdobie stabilného, vysokotlakového počasia alebo aspoň bez zrážok. Vtedy prevládajú ideálne podmienky na metamorfizáciu snehu na sypké kryštály (hranatozrnný sneh), ktoré potom tvoria pretrvávajúcu slabú vrstvu, na ktorú následne opäť nasneží (stávajú sa prípady, že táto vrstva vytvára nestabilnú snehovú pokrývky počas celej zimy). V priebehu skorej zimy sa tento model môže vyskytovať v širokej škále výšok a orientácií svahov. Vo všeobecnosti hlboké pretrvávajúce slabé vrstvy tvorené začiatkom zimy spúšťajú lyžiari a freerideri začiatkom sezóny, je však možné, že neskôr v zime aj pri malom snežení. K tomu dochádza najmä na jar, keď hlboké pretrvávajúce slabé vrstvy sú ďalej oslabené presakovaním vody.” Medzi prvým snežením uplynul asi týždeň, z tohto hľadiska to nebolo veľmi dlhé obdobie, ale vidíme, že sa tam vyskytovali 4 dni s teplotou nad 10°C. Tieto teploty výrazne pretvárali snehovú pokrývku.
Trochu záhadne tu vystupuje povrchová inoväť v hĺbke asi 60cm (od styku so zemou). Povrchová inoväť dokáže vzniknúť za pár hodín a zasnežením sa môže “zakonzervovať” v profile. Ak sa lepšie pozrieme na meteo graf, dá sa tam identifikovať krátka perióda s chladnými teplotami a vyššou vlhkosťou vzduchu. Každopádne bola táto vrstva už hlbšie v profile a nemusela byť pre lavínu kľúčová. Skôr by som to odhadoval na veľmi tenkú vrstvu hranatozrnného snehu.
Referencie: www.lawis.at, Tiroler Tageszeitung, foto na titulke je ilustračné.
