Každoročné obdobie, kedy sa začína topiť ľadovec v Grónsku už začalo na konci apríla. Je to až neuveriteľne skoro. Vedci z NASA dnes zverejnili zábery z monitoringu ľadovca Jakobshavn, ktorý je najväčší ľadovec ústiaci do vôd ocánu. Pre zaujímavosť, odtrhnutý kus tohto ľadovca potopil aj slávny Titanic. Tento ľadovec predstavuje “korkovú” zátku grónskeho ľadovcového ekosystému. Keď sa otvorí, spôsobí rozsiahle vypadávanie veľkých kusov ľadu (Iceberg) do oceánu (Iceberg calving). Tým sa ešte viac urýchli už teraz vysoké tempo roztápania. Ďalším znepokojujúcim faktom je, že jazerá, ktoré majú tmavšiu farbu, ešte viac priťahujú slnečné lúče a tie opäť zintenzívnia roztápanie ľadu. Oblasť Arktídy je najviac postihnutá globálnym otepľovaním, preto je riziko rapídneho zvýšenia hladiny svetových oceánov podľa všetkého už nezvratné.. Aktuálne procesy topenia ľadovcov pravidelne prekonávajú pesimistické scenáre a trendy sa zo dňa na deň ešte zhoršujú. Na rapídnejší zvrat by sme sa museli všetci zrieknuť súčasného životného štýlu, lebo takmer každá jeho oblasť nám situáciu zhoršuje. Grónsky ľadový štít stráca každý rok okolo 250 miliárd ton ľadu. Od začiatku osemdesiatych rokov, keď satelity začali zbierať údaje z Grónska, strata ľadu sa zrýchlila šesťnásobne.
-
Oteplenie zo severu a najteplejšie zimné dni v histórii meraní u nás a viacerých štátoch EÚ
Posledný februárový týždeň priniesol viacero zaujímavých meteorologických situácií. Všetko sa
-
Automatické drony sú rýchlejšie ako pilotované drony
Drony sa už čoskoro stanú bežným prostriedkom pri záchrane ľudských životov, ale rovnako aj dobrým pomocníkom pri
Volám sa Miroslav Žiak, bývame s rodinkou v Tatranskej Lomnici. Pracujem ako profesionálny meteorológ pre zahraničnú energetickú spoločnosť. Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre fyzickej geografie a geoekológie. Mojím zameraním bola geomorfológia, meteorológia a klimatológia. V rámci týchto špecializácii som pokračoval na doktorandskom štúdiu v odbore Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika. Svoju vedeckú činnosť som venoval výskumu vysokohorského prostredia, predovšetkým snehu a lavín. Na univerzite som prednášal na témy prírodnej hrozby a rizika v krajine (extrémneho prejavu počasia). V rámci hlbokého osobného záujmu o zaľadnenie vo Vysokých Tatrách, som participoval na zbere vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia. Okrem toho som v rámci Písomnej práce k dizertačnej skúške porovnával chronostratigrafické členenia kvartéru Tatier so svetovými vzorkami Grónskeho a Antarktického ľadovcového štítu, ale aj so vzorkami fosílnych organizmov Foraminifera. V roku 2015 vyšiel najväčší Atlas Tatier, na ktorom pracoval medzinárodný tím odborníkov. Mal som tú česť v ňom vypracovať samostatnú kapitolu. Spolupracoval som s viacerými expedíciami v Himalájach ako meteorológ. V nedávnej minulosti som získal oprávnenie Medzinárodného horského sprievodcu UIMLA, ktoré by som rád využil na odovzdávanie poznatkov zo svojej vedeckej, ale aj horskej oblasti záujmu.
