Jeseň pomaly končí, a to znamená, že sezónne predpovede na zimu môžu začať. Septembrové predpovede často nazývame ako “skoré vyhliadky na zimu” nakoľko vieme predpovedať základné črty počasia na najbližších 3-5 mesiacov. Väčšinou sa jedná o nižšiu pravdepodobnosť a dôveryhodnosť, ale niekedy dlhodobá predpoveď môže poskytnúť náznaky možného vývoja. Existuje jedna dôležitá vec, ktorú treba mať na pamäti, predtým ako sa pozrieme do meteorologickej budúcnosti. Dlhodobé predpovede sa využívajú pre širší prehľad, kde sú údaje často spriemerované. Dlhodobé predpovede nikdy nepredpovedajú teplotu, napr. 28. januára 2020 o 12:48 miestneho času, pretože to zatiaľ nie je možné. Hlavnou úlohou dlhodobých predpovedí je napr. vypočítať či v januári 2020 bude priemerný tlak vzduchu v severnom Atlantiku alebo severnom Pacifiku vyšší alebo nižší v porovnaní s dlhodobým priemerom, alebo napríklad aká pravdepodobná je šanca v %, že sa vytvorí silná anticyklóna vo februári nad Sibírom. Keď už poznáme podstatu dlhodobej predpovede, môžme ľahko zistiť, že fráza typu “Keď nevieme predpovedať ani 3 dni dopredu, prečo strácame čas predpovedaním na ďalšie 3 mesiace” je celkom nepravdivá. To znamená, že dlhodobá predpoveď je kompletne odlišná od tej, ktorú poznáme z TV. Je rozdiel predpovedať počasie vo vašom okolí na tri-štyri dni a je rozdiel predpovedať […] Continue Reading
Aktuálne je nad Atlantickým oceánom tlaková níž spojená s viacerými frontálnymi systémami. Tie tvoria základ budúceho sneženia u nás na začiatku nového týždňa. Postupne sa tlakový útvar so stredom nad Islandom rozpadne a v oblasti Azorských ostrovov s vytvorí nová tlaková níž. Na severovýchode Európy sa už dlhšie formuje anticyklonálny systém, ktorý formuje teplotné podmienky pre sneženie. Keby k nám neprúdil chladný vzduch, tak by sme sa dočkali skôr upršaných dní. Spomínaná tlaková níž naberie vlhkosť v Stredozemnom mori a južným prúdením začiatkom budúceho týždňa presunie tento vzduch nad naše územie. Pri styku s chladným arktickým vzduchom bude najmä na horách snežiť. Takže veríme, že sa tento scenár naplní a budeme sa tešiť z panorámy zasnežených vrcholov. Continue Reading
Podobná situácia, akej sme boli svedkami tieto dni sa zopakuje. Už v nedeľu príde vlna vlhkého vzduchu od Iónskeho mora. Celý priebeh prúdenia bude posunutý viac na východ. Sneženie by malo zasiahnuť najmä Rumunsko, Ukrajinu a okrajovo aj východné Slovensko. Pri tlakových útvaroch, ktoré smerujú z juhu Talianska na severo-východ, sa prejaví pôsobenie horského masívu na Balkáne. Tam sa vzduch ochladí a následný postup by mal priniesť sneženie. Trochu sa tu líšia predpovedné modely. Niektoré uvádzajú postup cez Slovensko, iné predpokladajú, že nás toto sneženie obíde. Vyzerá to tak, že minimálne okraj Slovenska by to malo zasiahnuť. Continue Reading
Okrem snehovej nádielky nám najbližšie dva týždne bude vládnuť mrazivé počasie. Modely ukazujú na teploty pod bodom mrazu počas celého dňa na veľkej časti Slovenska. V Poprade bude napríklad najteplejšie na Mikuláša (6.12.), kedy bude najvyššia denná teplota len +1°C. Inak bude stabilne teplota pod bodom mrazu. Ani v Bratislave nečakajte jesenné počasie, najvyššia teplota tu dosiahne len +6°C. Okrem nízkych teplôt sa pripravme na trvalejšiu snehovú pokrývku na väčšine územia. Milovníci zimy sa zatiaľ tento rok dobre modlili! Continue Reading
Sneženie postupne prichádza aj do nížin západného Slovenska. Dnes ráno sa Bratislava zobudila do jemne zasneženého závoja. Snehová pokrývka sa tieto dni bude rozširovať vďaka tlakovej níži, ktorej stred sa dostane nad naše územie. Continue Reading
Sneženie k nám príde zaujímavou cestou, takpovediac “cez Košice”. Aktuálne sa formuje rozsiahla tlaková níž nad Škandináviou. Tá sa začne postupne presúvať smerom na juh a po jej prednej strane sa začne vháňať chladný vzduch. V Českej republike, Nemecku a Francúzsku bude prúdiť chladný severný vietor. Ten začne po prechode alpskou oblasťou vytvárať ďalšie tlakové níže nad severom Talianska. Chladný vzduch sa prechodom cez Jadranské more nasýti vlhkosťou a vytvorí sa tzv. “Sea snow effect”. Tento proces podchladeného nasýteného vzduchu stočí prúdenie späť na sever a prinesie sneženie od Chorvátska, cez Slovinsko, Rakúsko, Slovensko a Poľsko. K nám príde vzduch od juho-západu, preto očakávame najvýraznejšie sneženie v Podunajskej nížine. Mohlo by tu napadnúť až do 10cm snehu. Okrem toho sa vysneží na južných stranách pohorí. Slovenskom bude prechádzať stred tlakovej níže, takže predpokladané sneženie sa ešte môže zvýrazniť oproti predpokladom. Continue Reading
Už naši predkovia sa obávali východného “frontu”. Rovnako to platí aj pri počasí a súčasnom arktickom vzduchu. Chladný vzduch zo Sibíri okrem toho, že tu bude prenikať niekoľko dní, tak aj po prerušení prílevu sa bude udržiavať v našich kotlinách a nížinách vďaka vysokej radiácie povrchu. Modely s týždennou predikciou predpokladajú zosilnenie prúdenia Jet Stream od Atlantiku. Na Slovensku by sa mala zvýšiť veterná činnosť niekedy v stredu večer a vyskytnúť by mali aj snehové zrážky. Kam sa teda presunie chladný sibírsky vzduch? To si môžete pozrieť na teplotnej mape Zeme. Súčasné prenikanie chladného vzduchu prerušia až silnejúce tlakové níže, ktoré sa vytvárajú nad Atlantickým oceánom. Tie dajú do pohybu stacionárne tlakové útvary, ktoré sa presunú viac na Kórejský polostrov, Japonsko a južnejších oblastí mongolských stepí. V jadre najchladnejších sibírskych oblastí je aktuálne teplota do -56°C a mala by sa už asi pozvolna znížovať. Avšak nie tak rýchlo ako u nás v Európe. Continue Reading
Vyplazený jazyk arktického vzduchu spôsobuje naozaj zaujímavé teplotné rozdiely. Kým tradičné chladné oblasti za polárnym kruhom zažívajú svoj “štandardný” teplotný priemer, vpád arktického vzduchu cez strednú Európu ďalej na juh spôsobuje teplotný šok. Nejeden si povie, že je to štandardná zima. Áno, je to tak, ale k bežnému trojkráľovému ochladeniu (ako nazývame túto meteorologickú singularitu) uberme z teplomera v naších končinách asi 10°C. To je asi taký rozdiel, ako keď máme v lete +30°C a +40°C.. Tento rozdiel navyše umocňuje súčasný vývoj globálnej klímy. Zvykáme si už na zimy, kde -5°C znamená ročné teplotné minimum. Tak ako je to aktuálne s teplotami v Európe a Afrike? V čase písania tohto príspevku (7.1. 10:00 UTC) pozorujeme teplotu vzduchu na jednej z najsevernejších staníc európskeho kontinentu +3,4°C. V tomto regióne nie je tou najchladnejšou, ale ani priemer ostatných staníc okolo -3°C nie je žiaden teplotný extrém. V tom istom čase sa premiestnime na Slovensko, kde Lomnický štít už dosahuje takmer -30°C, Dudince -27°C a napríklad Chopok vraj podľa SHMÚ dnes dosiahol svoje minimum z celej histórie meraní, takmer -28°C. Radšej to neuvádzam ako fakt, lebo včera tento rekord pre Lomnický štít po čase zrušili a my čo sa spoliehame na ich monopolné […] Continue Reading
