Pozrite si zopár inšpiratívnych fotografií z nášho výstupu na Kolový štít. Z Chaty pri Zelenom plese pokračujeme smerom k Baraniemu sedlu. Po prejdení úsekov reťazí sa traverzuje do Malej Zmrzlej doliny, kde sú väčšinou reťaze, oceľové lano a malý rebríček. Táto pasáž je asi najvzdušnejšia a po jej zdolaní už postupujeme zväčša po menej výraznom chodníku, ktorý vedie suťovými poliami. Prídeme do Čierneho sedla, odkiaľ po peknom hrebeni prídeme na vrchol. Z Kolového štítu sú nádherné výhľady na severné steny Kežmarského štítu, Lomnického štítu, Čierneho štítu a Baraních rohov. Tajomnú Čiernú Javorovú dolinu máte ako na dlani 🙂 Continue Reading
Včerajšie nešťastie prišlo doslova ako blesk z jasného neba. Už sme si odvykli od správ, kedy blesky zabíjali takou razanciou. Pritom sú búrky celé leto takmer každodennou realitou. Postihnutých asi 200 ľudí, z toho 5 obetí je veľa. Zanedbali niečo štátne meteorologické služby, prípadne turisti? Odpoveď nie je taká jednoznačná, ako by sa pri tak rozsiahlom nešťastí očakávalo. V Poľsku si vyslúžili meteorológovia vlnu kritiky. Či to bolo oprávnené si skúsime vysvetliť. Tých, čo sledujú počasie posledných dní, určite vedia, že na našom území (vrátane Poľska), sa niekoľko dní vlní studený front. Čo to ale znamená – zvlnený studený front? Je to forma studeného frontu, ktorá nie je taká rýchla a najmä cez horské prekážky sa doslova plazí. Predstavíme si to ako naťahovaciu gumu, ktorá na rovine ide relatívne jednoliato, ale akonáhle príde prekážka, tak sa natiahne a po prekonaní prekážky sa zase zrýchli. Niekoľkonásobné opakovanie môže vzduchovú hmotu zastaviť, kedy sú prítomné niekoľkohodinové dažde, prípadne sa tak zrýchli, že sa vytvoria podmienky pre búrkovú činnosť. Čiže žiadna typická synoptická situácia pre tradičné búrky z tepla. Zvlnené studené fronty sú často dlhé niekoľko stoviek kilometrov a aktuálna má smer naprieč naším územím, preto sa tu zdržiava už niekoľko dní. Numerické […] Continue Reading
Vo Vysokých Tatrách dnes v noci začali so zasnežovaním zjazdovky na Skalnaté pleso. Ako vidno z obrázkov, zasnežené fľaky začínajú asi v 1500m. V tejto nadmorskej výške bude teplota vzduchu pod 0°C minimálne do konca novembra. V decembri by sa ešte mohlo ochladiť viac. V animácií teploty v 850 HPa (1500m nad morom) pozorujeme vo Vysokých Tatrách takmer nepretržitý mráz. Okolo 20. novembra by malo prísť sneženie, ktoré už veríme rozbehne poriadnu zimu aj mimo zjazdoviek. Continue Reading
Vo februári sme absolvovali každý víkend veľmi úspešné a príjemné lavínové kurzy. Na Brnčalke nás privítalo prívetivé zimné počasie a dobrá partia účastníkov. Spolu sme si ukázali všetko potrebné pre pohyb v zimnom vysokohorskom teréne. Počas víkendu sme si povedali kedy a ako vzniká sneh a najmä nestabilné snehové vrstvy. Potom sme si ich spoločne pozreli v teréne. V sobotu nám pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva vyšiel test stability – rozšírený kompresný test, nepriaznivo pre sklon svahu nad 35°, pretože sa vytvoril zlom pri 23. poklepe. Pohyb skupiny sme vylúčili v strmom svahu a rovnako by sme nepokračovali v túre v tzv. terénnej pasci, ktorú predstavovala “fľaška”. Je to zúžený žľab, ktorým sa prechádza do Baranieho sedla. Výsledok nášho testu si môžete pozrieť aj na stránke určenej pre publikáciu snehových profilov lawis.at. V nedeľu po snežení sa situácia zhoršila a pri rozšírenom kompresnom teste sa blok zosunul už pri 2. poklepe! Počas dňa sme videli niekoľko lavín a dokonca prisypali aj horolezcov v teréne.. Zopár fotiek z kurzu: Continue Reading
Málokto z vás vie, že aj na Slovensku máme vlastné tatranské členie štadiálov posledného zaľadnenia. Charakterizované bolo podľa lokalít, kde sa nachádzajú zodpovedajúce morénové akumulácie pre dané obdobie. Regionálne chronostratigrafické členenie Vysokých Tatier je najlepšie spracované v nadčasovej monografii Michala Lukniša – Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia (1973). Toto veľmi komplexné dielo charakterizuje históriu zaľadnenia Vysokých Tatier na základe detailných sedimentárnych analýz dostupných metód. Výskum sa uskutočnil na morénových akumuláciách, ktoré sa autor pokúsil začleniť do v tej dobe používanej stratigrafie a zároveň zavádza regionálne členenie Vysokých Tatier vo svetle výskumu realizovaného v zahraničí. Najmä však datovanie realizoval paralelizáciou s obdobím würm v Alpách. V tatranskej oblasti vychádzal z toho, že všetky morény, ktoré už ležia na vnútornej strane marginálnych morén štadiálnej oscilácie D (Veža), patria do neskorého würmu. Porovnanie týchto neskorších oscilácií čela ľadovcov s peľovým diagramom W. Kopperowej z rašeliniska „Na Grelu“ pri Novom Targu ukázalo takú nápadnú zhodu s jednotlivými etapami vývoja rastlinstva, najmä polohy hornej hranice lesa a oscilácií koncov ľadovcov v Tatrách, že Lukniš (1973) o túto zhodu oprel celú stratigrafiu morén posledného zaľadnenia. Posledné glaciálne maximum je podľa izotopovej stupnice OIS 2, čo zodpovedá 18 000 14C r. BP* (21 360 cal. 14C vek BP). Lukniš (1973) ďalej vychádza z toho, že silné oteplenie a zdvih hornej hranice lesa do […] Continue Reading
Už je to tu, najrozsiahlejšia lavínová mapa pokrývajúca celé Tatry v interaktívnej podobe! Spolu vyše 3800 lavínových dráh, z toho 800 na poľskej strane. Toto dielo si vyžadovalo niekoľko rokov práce, ktorá ešte stále nie je finálna, ale rozhodol som sa pre zverejnenie beta verzie, najmä z dôvodu rozbehnutej zimy. Z návštevnosti stránky som usúdil, že aj napriek niektorým nedostatkom a nedokončeným veciam by bolo fajn zverejniť túto mapu. Musíte byť trochu aj zhovievaví k nedostatkom, lebo naozaj som ju tvoril od metodiky výskumu, vlastného výskumu, cez nekonečné mapovanie, vyhodnocovanie štatistických analýz nad atribútmi, programovaniu mapového okna, funkciounality, serverovým nastaveniam, po grafické úpravy takmer sám. Za spoluprácu by som chcel poďakovať Palimu Krajčímu (zmapoval pekne Západné Tatry), a Slosovi (identifikoval asi 1000 tatranských štítov). No a čo tu nájdete okrem tradičných lavínových máp, ktoré som už viackrát v článkoch popisoval? V prvom rade sú to tatranské šíty, vežičky, sedlá, veľmi detailne spracované. Tu sa ospravedlňujem za diakritiku, ktorá sa tradične pokašľala. Tá slovenská UTF-8 je katastrofa a musíme s tým ďalej niečo robiť. Ešte by som rád nejak pridal popisky, ktoré bude filtrovať podľa mierky zobrazenia. S tým sa tiež teba chvíľu pobaviť. Samozrejme rýchlosť zobrazovania, offline prístup, prípadne mobilnú […] Continue Reading
V chladnom vzduchu, ktorý sa rozšíruje zo severo východu už dorazili prvé rekordné hodnoty mrazu. Na Lomnickom štíte bola dnes nad ránom teplota -28,1°C, čo podľa štatistík SHMÚ predstavuje najnižšiu hodnotu pre dnešok od začiatku meraní na tejto stanici od roku 1951. Doterajší rekord držala teplota -27,4°C z roku 1985 (Zdroj: SHMÚ). Nočná teplota bola výrazne chladná na väčšine meteorologických staníc, ale výnimočne vynikajú vyššie položené miesta. Zimné anticyklonálne počasie prináša mrazy v nižších polohách, najmä uzavretých kotlinách. Výnimočné je preto ochladenie spôsobené prenikajúcim vzduchom. Z tohto dôvodu je zvýšená aj veterná činnosť. Na Chopku bola nadránom teplota -27,4°C pri vetre 97,4 km/h. Na horách prevláda priemerný severný vietor do 100 km/h, v nárazoch sa zvyšuje do 130 km/h. Preto treba zvážiť svoj pohyb vo vyšších polohách! Continue Reading
Kľúčovú úlohu pri identifikovaní miest ohrozovaných lavínovou aktivitou má digitálny model reliéfu (DMR) a jeho morfometrických parametrov. Čo je teda DMR a ako sa tvorí? DMR tvorí množinu polohovo určených údajov o nadmorskej výške. Je to zjednoduchšene povedané 3D model reliéfu. Takáto množina bodov síce definuje priebeh nadmorských výšok, ale nepopisuje geometrické vlastnosti reliéfu. Geometrické vlastnosti sú charakterizované prostredníctvom morfometrických veličín, ktoré popisujú geometrickú štruktúru reliéfu a sú exaktne vyjadrené morfometrickými charakteristikami. Základnú množinu týchto ukazovateľov tvorí sklon, orientácia voči svetovým stranám a normálová spádnicová a horizontálna krivosť reliéfu definujúce spolu geometrické formy reliéfu. Ukážka základných morfometrických parametrov na modelovom území Malej Fatry. Takéto výstupy boli urobené pre všetky sledované pohoria. Ďalej sa dozviete, že dokonca v 3 rôznych druhoch zhladenia (generalizácie), kvôli zachyteniu všetkých lavínových oblastí. V súčasnosti najpresnejšími podkladovými dátami pre tvorbu DMR je výškové bodové pole získané pomocou diaľkovej snímacej techniky LIDAR (Light Detection And Ranging). Tento prístup je však vzhľadom k rozsiahlemu mapovanému územiu príliš finančne náročný. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú zvektorizované vrstevnice zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000. Tento podkladový údaj bol použitý pre významné časti jednotlivých pohorí, ako je napríklad centrálna časť Krivánskej Malej Fatry, oblasť Chopku a Ďumbiera v Nízkych Tatrách, Parichvost a Žiarska dolina v Západných Tatrách. Vo Vysokých Tatrách pre Malú […] Continue Reading
Dnes ráno sa obyvatelia a návštevníci Vysokých Tatier zobudili do netypického počasia. Na teplomeri bolo -2°C a vonku pršalo. Malo to na svedomí otepľovanie, ktoré sa k nám rozšíruje netradične od severu. Vo vyšších hladinách atmosféry prúdi teplý vzduch a ten sa postupne prediera aj do nižších polôh. Prízemné teploty sú stále nízke, kvôli snehovej pokrývke, ktorá lokálne vzduch ochladzuje. Tento trend bude pokračovať niekoľko dní, preto si treba dávať pozor na poľadovicu! Na horách môže dochádzať k zvýšenému riziku lavín, nakoľko premočený sneh stráca stabilitu. Continue Reading
Vysoké a Belianske Tatry (Východné Tatry) z pohľadu lavínovej aktivity predstavujú v rámci Slovenska výnimočné územie. Celé územie bolo v pleistocéne modelované glaciálnou činnosťou. Sú tu pozorovateľné viditeľné prejavy a stopy ľadovcovej činnosti, ktoré dávajú územiu jedinečný veľhorský charakter. Glaciálne črty boli premodelované holocénnymi procesmi a veľmi dynamické sú i recentné procesy. Reliéf vysokohorského prostredia je takmer výlučne bralného charakteru so strmými stenami prerušovanými úzkymi konkávnymi žľabovými formami. Okrem toho Východné Tatry majú významný vplyv na celkové štatistické ukazovatele z celoslovenského hľadiska. Preto bolo potrebné pristupovať k tomuto územiu jedinečným spôsobom (popísané v metodickej časti). Vytvorená databáza lavínových dráh a ich jednotlivých zón obsahuje 1806 odtrhových zón. Je to počet presahujúci polovicu (53,3%) všetkých odtrhových zón v rámci Slovenska. Odtrhové zóny zaberajú celkovú rozlohu 298 ha (10-násobne menšia ako v Západných Tatrách), s minimálnou 0,1 ha a maximálnou 0,78 ha. Toto číslo je z dôvodu odlišného charakteru reliéfu s úzkymi a uzavretými žľabmi Priemerná nadmorská výška je takmer 2070 m n. m., čo je o 200 metrov viac ako celoslovenský priemer. Priemerné rozpätie výšok je od 2050 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 2085 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 1171 m a najvyššie položený odtrh vo výške takmer 2606 m, čo je najvyššia hodnota v rámci Slovenska. Parameter sklonitostných pomerov je rovnako vyjadrený ako priemer minimálnych, priemerných […] Continue Reading
