Už je to tu, najrozsiahlejšia lavínová mapa pokrývajúca celé Tatry v interaktívnej podobe! Spolu vyše 3800 lavínových dráh, z toho 800 na poľskej strane. Toto dielo si vyžadovalo niekoľko rokov práce, ktorá ešte stále nie je finálna, ale rozhodol som sa pre zverejnenie beta verzie, najmä z dôvodu rozbehnutej zimy. Z návštevnosti stránky som usúdil, že aj napriek niektorým nedostatkom a nedokončeným veciam by bolo fajn zverejniť túto mapu. Musíte byť trochu aj zhovievaví k nedostatkom, lebo naozaj som ju tvoril od metodiky výskumu, vlastného výskumu, cez nekonečné mapovanie, vyhodnocovanie štatistických analýz nad atribútmi, programovaniu mapového okna, funkciounality, serverovým nastaveniam, po grafické úpravy takmer sám. Za spoluprácu by som chcel poďakovať Palimu Krajčímu (zmapoval pekne Západné Tatry), a Slosovi (identifikoval asi 1000 tatranských štítov). No a čo tu nájdete okrem tradičných lavínových máp, ktoré som už viackrát v článkoch popisoval? V prvom rade sú to tatranské šíty, vežičky, sedlá, veľmi detailne spracované. Tu sa ospravedlňujem za diakritiku, ktorá sa tradične pokašľala. Tá slovenská UTF-8 je katastrofa a musíme s tým ďalej niečo robiť. Ešte by som rád nejak pridal popisky, ktoré bude filtrovať podľa mierky zobrazenia. S tým sa tiež teba chvíľu pobaviť. Samozrejme rýchlosť zobrazovania, offline prístup, prípadne mobilnú […] Continue Reading
Kľúčovú úlohu pri identifikovaní miest ohrozovaných lavínovou aktivitou má digitálny model reliéfu (DMR) a jeho morfometrických parametrov. Čo je teda DMR a ako sa tvorí? DMR tvorí množinu polohovo určených údajov o nadmorskej výške. Je to zjednoduchšene povedané 3D model reliéfu. Takáto množina bodov síce definuje priebeh nadmorských výšok, ale nepopisuje geometrické vlastnosti reliéfu. Geometrické vlastnosti sú charakterizované prostredníctvom morfometrických veličín, ktoré popisujú geometrickú štruktúru reliéfu a sú exaktne vyjadrené morfometrickými charakteristikami. Základnú množinu týchto ukazovateľov tvorí sklon, orientácia voči svetovým stranám a normálová spádnicová a horizontálna krivosť reliéfu definujúce spolu geometrické formy reliéfu. Ukážka základných morfometrických parametrov na modelovom území Malej Fatry. Takéto výstupy boli urobené pre všetky sledované pohoria. Ďalej sa dozviete, že dokonca v 3 rôznych druhoch zhladenia (generalizácie), kvôli zachyteniu všetkých lavínových oblastí. V súčasnosti najpresnejšími podkladovými dátami pre tvorbu DMR je výškové bodové pole získané pomocou diaľkovej snímacej techniky LIDAR (Light Detection And Ranging). Tento prístup je však vzhľadom k rozsiahlemu mapovanému územiu príliš finančne náročný. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú zvektorizované vrstevnice zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000. Tento podkladový údaj bol použitý pre významné časti jednotlivých pohorí, ako je napríklad centrálna časť Krivánskej Malej Fatry, oblasť Chopku a Ďumbiera v Nízkych Tatrách, Parichvost a Žiarska dolina v Západných Tatrách. Vo Vysokých Tatrách pre Malú […] Continue Reading
Lavínové dráhy predstavujú miesta vzniku lavín, ich transportu a následnej akumulácie. V teréne nie je vždy jednoduché rozlíšiť najmä miesta odtrhov, pretože k vzniku lavín nedochádza vždy na tých istých miestach. Konkrétny bod, respektíve línia odtrhu je veľmi závislá nielen od terénnych predpokladov, ale aj od momentálnych vlastností vnútorných štruktúr snehovej pokrývky. Aby sme okruh vplývajúcich faktorov uzavreli, tak sú to najmä aktuálne meteorologické podmienky, ktoré významne ovplyvňujú stabilitu snehovej pokrývky. Empirické metódy mapovania odtrhových oblastí lavínových dráh veľmi často predchádzajú, prípadne v neskoršej etape verifikujú výsledky získané numerickými, matematickými, prípadne fyzikálne orientovanými modelmi. Spojenie týchto dvoch prístupov je aplikované pri mapovaní lavínových dráh vysokohorského prostredia Slovenska. Na Slovensku existuje tzv. Kataster lavínových dráh, ktorého evidenciu má na starosti Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Tento kataster bol vytvorený na základe mapovania Milana (1981) a na každom z pohorí spolupracovali zamestnanci a dobrovoľníci vtedajšej Horskej služby. Boli to zväčša ľudia, ktorí terén bezprostredne poznali. V súčasnej podobe predstavuje súbor máp 1:10 000, v ktorých sú ručne zakreslené lavínové dráhy. V niektorých prípadoch uvedený kataster slúžil ako cenný zdroj informácií, avšak nepredstavoval nosnú kostru. Vo väčšej miere bola využitá staršia publikácia autora Kňazovického (1978), ktorý publikoval Atlas lavínových dráh SSR v mierke 1:50 000. Je to ucelené, ľahšie dostupné dielo. Ohrozované miesta sú schematický znázornené pomocou trojuholníkov […] Continue Reading
Pohorie, kde sa odohralo najväčšie lavínové nešťastie na Slovensku je Veľká Fatra. K udalosti došlo 6.2. 1924 a vyžiadala si 18 obetí, prevažne detí. Počtom lavínových dráh je toto pohorie ale najmenšie. Asi tu zohráva dôležitú úlohu fakt, že sa tu v minulosti stavali osady v dosahu veľkých lavín. Tie boli domovom prevažne lesných robotníkov. Najrozsiahlejšie lavínové plochy sa rozprestierajú z vrcholu Krížna. Do mapy by mali postupne pribudnúť turistické trasy a fotografie lavínových dráh. Vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je prevažne hôľneho charakteru. Rozloha je väčšia v porovnaním s Malou Fatrou, avšak percentuálne zastúpenie pásiem nadmorských výšok je rozdielne. Prevláda tu územie v rozmedzí 1000 až 1200 m nad morom. V týchto výškach sú zastúpené prevažne ihličnaté monokultúry prípadne zmiešané lesy mierneho pásma. Vysokohorské prostredie zaberá 7,4 % plochy územia. Spomedzi pohorí s významným vplyvom lavínovej činnosti sa tu nachádza najmenej odtrhových pásiem lavínových dráh zo sledovaných geomorfologických celkov. Tieto lavínové dráhy však významne vplývajú na ľudské aktivity v týchto oblastiach. Najaktívnejšia lavínová oblasť pohoria je v okolí Krížnej. Z jej svahov sa odtrhli lavíny, ktoré boli najničivejšie v dejinách Slovenska. Počas takejto katastrofy zahynuli vo februári 1924 obyvatelia žijúci v osade Rybô. I v súčasnosti patria tieto svahy aj napriek snahe o vysadenie kosodrevinového porastu k veľmi aktívnym. Na území vysokohorského prostredia […] Continue Reading
Ďaľšou publikovanou mapou lavínových dráh sú Nízke Tatry. Toto pohorie je svojou atraktivitou pre lyžovanie a skialpinizmus veľmi často nebezpečné pre ľudí a dochádza tu k častým úrazom a úmrtiam. Ide najmä o oblasť Chopku, Ďerešských kotlov, prípadne Chabenca. Postupne sa budem snažiť pridávať lokality, kde došlo k lavínovým nehodám. Zatiaľ je tu zachytené miesto, kde zahynul kolega geomorfológ a lavinológ… Verím, že už tieto smutné miesta nebudú viac pribúdať a skôr sa tu zaznačia len lokality z historických záznamov. Za spoluprácu pri tvorbe mapy ďakujem Barborke Tajbošovej, absolventke Katedry fyzickej geografie a geoekológie PRIF UK. Continue Reading
Prezentácia lavínovej mapy Malej Fatry poukazuje na to, čo je dobré si okrem grafickej stránky všímať. Sú tam viaceré údaje, ktoré stoja za povšimnutie. Postupne budú informácie dopĺňané o nové poznatky a funkcie. Prezntácia predstavuje interaktívne rozhranie s mapou, kde sa môžete aj sami pohybovať a sledovať, čo vás zaujíma. Mapová aplikácia sa nachádza tu: https://avalanche.sk/malafatra Continue Reading
Interaktívna mapa lavínového územia pre pohorie Malá Fatra. Rozdelená je podľa zón odtrhu, transportu a akumulácie lavín. Doplnkom je vrstva s miestami, kde sa stalo lavínové nešťastie. Farebne sú rozlíšené lokality podľa Koeficientu lavínovej aktivity. Je to vypočítaný koeficient pomocou faktorovej anlýzy, ktorý zohľadňuje sklon reliéfu, frekvenciu výskytu lavín, typu povrchu (trávnatý, skalný, kosodrevina, les…) a nadmorskú výšku. Continue Reading
