Poznáte glaciálny štadiál Tatranská Lomnica? Členenie Vysokých Tatier počas posledného zaľadnenia.

HomeTag "izotopové analýzy"

Poznáte glaciálny štadiál Tatranská Lomnica? Členenie Vysokých Tatier počas posledného zaľadnenia.

24 januára, 2017 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Vysoké Tatry, Zaľadnenie · 0 comments · tags: geomorfológia, izotopové analýzy, kvartér, pleistocén, Vysoké Tatry, zaľadnenie
3
Málokto z vás vie, že aj na Slovensku máme vlastné tatranské členie štadiálov posledného zaľadnenia. Charakterizované bolo podľa lokalít, kde sa nachádzajú zodpovedajúce morénové akumulácie pre dané obdobie. Regionálne chronostratigrafické členenie Vysokých Tatier je najlepšie spracované v nadčasovej monografii Michala Lukniša – Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia (1973). Toto veľmi komplexné dielo charakterizuje históriu zaľadnenia Vysokých Tatier na základe detailných sedimentárnych analýz dostupných metód. Výskum sa uskutočnil na morénových akumuláciách, ktoré sa autor pokúsil začleniť do v tej dobe používanej stratigrafie a zároveň zavádza regionálne členenie Vysokých Tatier vo svetle výskumu realizovaného v zahraničí. Najmä však datovanie realizoval paralelizáciou s obdobím würm v Alpách. V tatranskej oblasti vychádzal z toho, že všetky morény, ktoré už ležia na vnútornej strane marginálnych morén štadiálnej oscilácie D (Veža), patria do neskorého würmu. Porovnanie týchto neskorších oscilácií čela ľadovcov s peľovým diagramom W. Kopperowej z rašeliniska „Na Grelu“ pri Novom Targu ukázalo takú nápadnú zhodu s jednotlivými etapami vývoja rastlinstva, najmä polohy hornej hranice lesa a oscilácií koncov ľadovcov v Tatrách, že Lukniš (1973) o túto zhodu oprel celú stratigrafiu morén posledného zaľadnenia. Posledné glaciálne maximum je podľa izotopovej stupnice OIS 2, čo zodpovedá 18 000 14C r. BP* (21 360 cal. 14C vek BP). Lukniš (1973) ďalej vychádza z toho, že silné oteplenie a zdvih hornej hranice lesa do […]
Continue Reading

Využitie jaskynnej výzdoby na analýzu klímy poslednej medziľadovej doby Eem

07 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: Eem, geomorfológia, izotopové analýzy, klimatické zmeny, zaľadnenie, δ18O
1
Popri analýzam ľadovcových jadier a izotopom kyslíka z morských sedimentov, ďalšou možnosťou ako rekonštruovať paleoklímu je použitie izotopov kyslíka δ18O zo sintrov, ktoré tvoria jaskynnú výzdobu. Príkladom sintru používaného na tento druh výskumu je stalagmit. V ňom sú klimatické údaje uložené podobne ako v dreve. Už pri pohľade na odborne odrezaný stalagmit je možné určiť rôzne obdobia jeho vývoja. Momentálne metódy (Th/U a U/Pb) dovoľujú datovať sintre do veku okolo 800 ka BP. Proces získania δ18O zo sintrov a rovnicu na výpočet priemernej ročnej teploty pri vzniku vzorky opísal Epstein v roku 1953 a revidovaná bola Sharpom (2007). Použitím tejto rovnice sa viacerí výskumníci pokúsili rekonštruovať klímu v rôznych historickým obdobiach. Ich výstupy však existujú len vo forme grafov. Extrapoláciou výsledkov vznikli mapy rekonštruovanej klímy v poslednej medziľadovej dobe (135 – 115ka BP). Napriek tomu, že kras zaberá až 13% povrchu súše, konečný počet použitých vzoriek bol 38 lokalizovaných na rôznych miestach severnej pologule. Práve nízky počet lokalít (jaskýň a ložísk sintrov) mal negatívny dopad na interpoláciu teplôt za použitia metódy Co-Kriging. Nízky počet sintrov bol najmä v dôsledku ich vzácnosti a jedinečnosti, ktorá by sa mohla výskumom zničiť. Použité boli preto len poškodené, prípadne tie, ktoré sa v minulosti využili na iný výskum. Tak isto je možné využiť sintre […]
Continue Reading

Ako poznáme históriu klímy? Aj vďaka izotopom kyslíka OIS δ18O z morských sedimentov

06 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: geomorfológia, izotopové analýzy, klimatické zmeny, kvartér, zaľadnenie, δ18O
2
Štúdiom izotopov morských sedimentov sa zistila prítomnosť vyše 50 chladných období za posledných 2,6 Ma BP, tiež označované tradičným názvom glaciály, podľa prítomnosti zaľadnených častí pevniny. Zaužívané stratigrafické systémy sa opierali o datovanie na základe analýz terestriálneho prostredia a často mali len regionálny charakter. Vytvárali sa regionálne obmedzené chronostratigrafie, ktoré boli len všeobecným pomenovaním s relatívnym datovaním. Analýza morských sedimentov predstavuje nový prístup k absolútnemu datovaniu kvartéru. Doteraz zaužívané metódy dokázali len v hrubých rysoch rozdeliť jednotlivé etapy striedania chladnejších a teplejších období. Významná sa ukázala analýza OIS (oxygen isotope stages), ktorá sleduje prítomnosť izotopov kyslíka δ18O (obr. 1). Ako jednu z hlavných stratigrafií v členení kvartéru (Gibbard et al. 2007) ju použili International Commission on Stratigraphy’s (ICS) jej subkomisia Quaternary Stratigraphy (SQS), v spolupráci s International Union for Quaternary Research’s (INQUA) a Commission on Stratigraphy and Chronology (SACCOM) pri Globálnej chronostratigrafickej porovnávacej tabuľke za posledných 2,7 Ma BP.     Krivka vykresľujúca priebeh izotopov kyslíka δ18O (pomer δ18O a δ16O) vychádza z analýz fosílnych Foraminifera z morského dna. Zmeny v sledovaných hodnotách sú meradlom globálneho zaľadnenia, ktoré je závislé od globálnej teploty Zeme a podmieňuje výšku hladiny mora (Gibbard et al. 2007). Výskum zástupcov Foraminifera je alternatívnou metódou pre biostratigrafické členenie. Údaje od súčasnosti po 0,34 Ma BP vychádzajú zo záznamov […]
Continue Reading

Z ľadovcov vieme určiť až 800 tis. ročnú históriu klímy a to vďaka analýzam vrtov ICE Core GRIP, GISP2 a Vostok

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: GISP2, GRIP, izotopové analýzy, klimatické zmeny, Vostok, zaľadnenie
4
Od roku 1989 americké a európske vedecké komunity uskutočnili projekty na získanie paleoklimatických záznamov, aby na základe ich analýz dokázali veľmi presne charakterizovať klímu. Tieto projekty dostali názvy Greenland Ice Core Project (GRIP) a Greenland Ice Sheet Project Two (GISP2). Boli získané ľadovcové jadrá z grónskeho ľadovca. Uskutočnili množstvo analýz na stanovenie klímy v minulosti s možným predpokladaným scenárom do budúcnosti. Projekt GISP2 bol lokalizovaný v 72o 36′ N, 38o 30′ W a projekt GRIP v 72o 35′ N, 37o 38′ W (WGS84). Grafický výstup pre projekt GRIP je na obrázku 1. Výsledky sú publikované v článku časopisu Nature (Andersen et al. 2004). Výsledky projektov vedených v Grónsku boli publikované v mnohých významných periodikách. Výskum sa venoval viacerým aspektom – fyzikálnemu a chemickému zloženiu ľadovcov, vývoja klímy a klimatických zmien, radarovým analýzam, izotopovým profilom … (Dansgaard 2005). Niektoré zo záverov hovoria, že väčšina času z posledného glaciálu (medzi 117 000 do 11 500 cal BP*) nesie známky veľkej a ďaleko viac drastickejšej zmeny klímy v Grónsku ako v Európe alebo Antarktíde. Extrémne chladné boli približne roky 22 000 a 70 000 cal BP, kedy bolo v Grónsku v priemere o 25 °C chladnejšie ako v súčasnosti. V postglaciálnom období bola klíma relatívne stabilná s výnimkou silného ochladenia roku 8 250 cal BP (obr. 1, červená značka). Analýzami vzoriek z Grónskeho ľadovca autori určili […]
Continue Reading
hľadať na stránke
Instagram

avalanche.guide

 148    814


Tagy
Alpy arktický vzduch Belianske Tatry blesky búrky chladny vzduch Druhé sneženie Extrémne prejavy počasia föhnový vietor geomorfológia GIS Grónsko izotopové analýzy Jet Stream klimatické zmeny kvartér lavínová analýza lavínové modely lavínové nešťastie lavínové psy lavínový kurz lavíny Malá Fatra mapa meteorológia METEOSAT Nízke Tatry oteplenie padavý vietor pleistocén počasie poľské Tatry Sea snow effect skialpinizmus sneženie studený front Taliansko tlaková níž trojkráľové ochladenie Vianoce vietor Vysoké Tatry zaľadnenie zimná príprava δ18O
Najnovšie články