Po búrlivej nedeli si obyvatelia najmä stredného a východného Slovenska opäť nevydýchnu. Od západu sa k nám približuje studený front, ktorý sa pri styku s vlhkým a teplým vzduchom opäť prejaví intenzívnou búrkovou činnosťou. Nie sú vylúčené ani extrémne prejavy počasia ako je silný nárazový vietor, intenzívny lejak, krupobitie, výrazná blesková aktivita. Búrkové systémy sa môžu nad pohoriami formovať aj do supercelárnych štruktúr. Preto je vydaná aj výstraha 2. stupňa na SHMÚ pre hornaté stredné Slovensko a východnú časť, kde je smer pokračovania. Tu je riziko búrok až 50%. ESTOFEX vydalo tiež 2. stupeň extrémnych prejavov nad V a stredným Slovenskom. Tento stupeň nevylučuje ani vznik tornád. Continue Reading
V strednej Európe aktuálne ovplyvňuje počasie výšková tlaková níž, ktorej stred sa presúva nad Česko. Tento tlakový útvar k nám prišiel ako pozostatok polárneho vortexu a nečakane tak ovplyvňuje chod numerických modelov. Uvedená tlaková níž aktuálne prináša búrkovú činnosť na západe Slovenska. Jej postup je smerom viac na stredné Slovensko a stáča sa na východ ČR. V tejto oblasti sa bude formovať búrková činnosť do komplexnejších štruktúr, čo znamená, že prinesie extrémne prejavy ako je krupobitie, silný vietor, intenzívne lejaky. Na východe Slovenska je búrková aktivita spojená s výbežkom vyššieho tlaku vzduchu na SV Európy. Prenikajúci teplý a vlhký vzduch má vyšší potenciál pre vznik rozsiahlych a intenzívnych búrok. Pokiaľ na západe bude aktivita slabnúť, na východe Slovenska bude naberať na intenzite. Očakáva sa tvorba najskôr izolovaných búrkových buniek, ktoré by sa mali spájať do rozsiahlejších systémov. Extrémne prejavy sú s vysokou pravdepodobnosťou (50%) vo forme lejakov, krupobitia, bleskových povodní a nie je vylúčený ani vznik tornád! Continue Reading
Búrková činnosť je v letnom období veľmi nebezpečná a ľudia, ktorí sa pohybujú na horách sú veľmi zraniteľní. Spôsobov, akých nás môže zasiahnuť blesk je niekoľko. Paradoxne nie je najsmrteľnejší priamy zásah, ale až 50% usmrtených ľudí bolo v dôsledku uzemnenia elektrickým prúdom. Bočný zásah zapríčinil 30% úmrtí, 15% spätný výboj a len 3-5% tvorí priamy zásah spolu s vedením prúdu (štatistika je z roku 2010). Osoba zasiahnutá priamo bleskom sa stáva súčasťou hlavného výboja blesku. Priame zásahy sa najčastejšie vyskytujú u obetí, ktoré sú na otvorených priestranstvách. Priame zásahy nie sú také bežné ako iné spôsoby zasiahnutia bleskom, ale sú potenciálne najsmrteľnejšími. Pri väčšine priamych zásahov prechádza elektrický výboj pozdĺž a tesne nad povrchom pokožky (nazývaný flashover) a časť prúdu prechádza cez telo – zvyčajne cez kardiovaskulárny a nervový systém. Teplo, ktoré vzniká pri pohybe blesku cez pokožku, môže spôsobiť popáleniny, ale prúd, ktorý sa pohybuje v tele, je oveľa závažnejší. Aj keď schopnosť prežiť úder blesku súvisí s okamžitou lekárskou starostlivosťou, faktorom je aj množstvo prúdu, ktorý prešiel telom zasiahnutého. Bočný zásah (nazývaný aj bočné postriekanie) sa vyskytne, keď blesk zasiahne vyšší objekt v blízkosti obete a časť blesku preskočí z vyššieho predmetu na obeť. Osoba v podstate […] Continue Reading
Posledné dni sú u nás časté extrémne prejavy počasia. Začalo to silnou búrkovou činnosťou s intenzívnou bleskovou aktivitou, pričom sme sa na Slovensku nevyhli ani bleskový povodniam. Postupne, ako sa táto činnosť presunula viac na sever a východ Európy (čo je inak ustálený priebeh v rámci Európy), tak sa u nás prejavili intenzívne, dlhotrvajúce dažde. Objavili sa plošné povodne s postupným dvíhaním vodných tokov. Tento typický kolobeh sa dnes zavŕšil prítomnosťou padavého typu vetra (Downslope Wind) vo Vysokých Tatrách. Ako tento proces vzniká a aké sú potrebné podmienky? Padavé, alebo aj katabatické vetry vznikajú pri rôznych podmienkach. Môže to byť napríklad rozdielny tlak na náveternej a záveternej strane, prípadne rôznom teplotnom gradiente, alebo prítomnosti inverznej vrstvy vo vyšších vrstvách atmosféry. Na hranici inverznej vrstvy dochádza k zhusťovaniu a zužovaniu prúdnic, pričom sa vzduch stláča, kopíruje reliéf a vietor dosahuje vysokú rýchlosť na záveternej strane. Kde sa v podstate vylieva. Smer vetra je rovnobežný s povrchom. Pri zmene sklonu dochádza k hydraulickému skoku a vietor mení smer (podľa obrázka), často vzniká vietor opačného smeru, prípadne rotuje (rotory). Tento prípad nastal dnes (23.6.), ale aj niektoré predchádzajúce dní, vo Vysokých Tatrách. Nad Poľskom sa nachádza výšková tlaková níž, v nižších vrstvách zasahuje […] Continue Reading
V piatok 12.6. sa vybrali na túru do sedla Zawrat dvaja skúsení turisti a zdatní horskí bežci. Podľa všetkého plánovali v horách prespať, pretože mali so sebou aj stan. Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá, nakoľko sú silné búrky už dlhšie obdobie vo vlhkom a teplom vzduchu, ktorý prúdi z J a JV Európy. Aj predpoveď Estofexu, ktorá popisuje detailné predpovede pre búrkové javy a extrémne prejavy počasia. V podstate sa v tatranskej oblasti aj potvrdila odôvodnenosť tejto predpovede. Situácia v počasí vyzerala už počas dňa veľmi rozpačito. Ráno nebolo najkrajšie, ale na turistiku celkom prijateľne. Potom sa okolo obeda vyskytla búrka s relatívne intenzívnym dažďom. To sa však asi po hodine skončilo a Bartosz napísal správu o 14:42: “Tak po burzy przychodzi spokój”. V domnení, že je už po búrkach sa podľa všetkého rozhodli, že ostanú prespať v sedle. To ale netušili, že na Ukrajine sa už formuje supercela, ktorá rozpúta doslova peklo nad Tatrami. Okolo druhej hodiny nad ránom sa naplno prejavila búrková aktivita. Tá bola umocnená extrémne intenzívnou bleskovou aktivitou, kedy boli dokonca pozorované a odfotografované iónosférické blesky typu Red Sprites zo vzdialenosti 200km. Sila vetra sa prudko zvýšila až na 108 km/h (Kasprov vrch), ale v sedlovej […] Continue Reading
Stred tlakovej níže, ktorej dali meteorológovia meno Siro, vyčíňala nad Islandom. Okrem hustého sneženia priniesla silný vietor presahujúci 200km/h, v nárazoch dokonca až cez 250km/h. Mnohé cesty a domovy boli zaviate snehom a obyvatelia si vydýchli až teraz, keď sa tlaková níž presunula ďalej na východ. Pozrite si zábery od obyvateľov Islandu: Continue Reading
Tohtoročná hurikánová, tajfúnova a cyklónová sezóna opäť posunie laťku v sile a intenzite týchto tropických cyklonálnych systémov. Už hurikán Lorenzo sa historický najviac priblížil k Európe a na záver sezóny očakávame super tajfún Hagabis, ktorý podľa súčasných parametrov by mal byť najsilnejší. Super #Typhoon #Hagibis in the Western Pacific, seen by #Himawari8, rapidly intensified during the weekend and is continuing to gain strength, with maximum sustained winds at 150 mph and gusts up to 184 mph.More imagery: https://t.co/Qezcgo0FPA pic.twitter.com/yAxOgcYruw — NOAA Satellites (@NOAASatellites) October 7, 2019 #Hagabis has intensified rapidly into a major typhoon in the Pacific and is strengthening further. Details https://t.co/gcRV3X49eM pic.twitter.com/zUs4o3prj7 — WMO | OMM (@WMO) October 7, 2019 It's plain to see that Super Typhoon #Hagibis is a MASSIVE storm. The cloud outflow extends easily over 1000mi (1600km). That's comparable to the size of Tip. pic.twitter.com/RmscwM9YHS — Alex Lubbers (@AlexLubbers2) October 8, 2019 Continue Reading
V stredu podvečer, po tom ako hurikán Lorenzo 1. stupňa zasiahol Azorské ostrovy, zoslabol na silu tropickej búrky. Miestne noviny ho označili ako najhorší za posledných 20 rokov. Spôsobil škody, najmä zlomené stromy, povodne a poškodené pobrežné oblasti. V Írsku sa už pripravujú na silnú tropickú búrku s vyhláseným najvyšším, červeným stupňom ohrozenia. Nad Britskými ostrovmi by sa mala búrka otočiť do kontinentálnej Európy a ako bežná tlaková níž príde v sobotu k nám, do strednej Európy. Tu už svoju púť definitívne ukončí. Tlaková níž z tropickej búrky sa mierne líši od extratropických, takže nejaké zmeny a anomálie môžeme aj u nás pozorovať cez víkend. Continue Reading
Dnes dosiahol hurikán Lorenzo, ktorý to má namierené na Azorské ostrovy, piaty a zároveň najvyšší stupeň! Ako uvádza stránka NOAA súčasná sila hurikánu je najvyššia v tak východnom a najmä severnom sektore Atlantického oceánu. Rýchlosť vetra dosahuje 257km/h a s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne Azorské ostrovy ako hurikán. Súčasná poloha je na rovnakej rovnobežke, ako sú Kanárske ostrovy. Veľkú Britániu zasiahne tento hurikán už ako tropická búrka, ale jej sila bude vyššia, na akú sú zvyknutí na ostrovoch. Musíme si zvykať, že pri súčasných trendoch globálneho otepľovania sa hurikány ešte viac priblížia k Európe. Včera dokonca modely ukazovali, že pozostatok hurikánu príde až k nám. Dnes už trajektória ďalšieho vývoja naznačuje smer na Island. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce dni. Continue Reading
Blesky zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji života na našej planéte. Elektrický prúd je spôsob, ako sa príroda pokúša neutralizovať oddelenie náboja, ktorý sa vytvoril v oblakoch následkom prudkých pohybov častíc. Pri výbojoch vzniká až 300 000 ampérov a 1 mld. Voltov! Pre zaujímavosť, najdlhší blesk dosiahol dĺžku až 673 km, najintenzívnejší mal dĺžku trvania 13,5 sekundy a najrozsiahlejší blesk zaberal plochu 115 000 km2 (podobne ako rozloha Grécka). Lesné požiare iniciované bleskami hrajú dôležitú úlohu v prirodzenom životnom cykle lesov. Počas výboja vzniká obrovské teplo +33 000°C (5-krát teplejšie ako slnečný povrch). Pri tejto vysokej teplote je stĺpec blesku plazma, plyn s mnohými z jeho atómov rozdelený na elektricky nabité častice, negatívne nabité elektróny a pozitívne nabité ióny. Takýto plyn sa považuje za „ionizovaný“. Elektrický prúd predstavuje pohyb týchto nabitých častíc cez bleskový kanál – predovšetkým pohyb elektrónov. Zrážky medzi časticami vytvárajú elektrický náboj nevyhnutný pre vznik blesku. Ak sú teploty v oblaku chladnejšie ako -15 °C (nad bodkovanou čiarou na obrázku vyššie), krúpy sa záporne nabijú po zrážke so snehovým kryštálom. Snehový kryštál je kladne nabitý a je prenášaný do horného oblaku pomocou výstupných prúdov. Pri teplote teplejšej ako -15 °C (ale stále pod bodom mrazu) sa polarita zmení. V […] Continue Reading
