Pri Indii sa vytvorila prvá tropická cyklóna sezóny – Ockhi

december 02, 2017 · by miroziak · in Blog, Meteo · 0 Comments

V Arabskom mori sa sformovala tropická cyklóna, ktorej trajektória pohybu smeruje zo Srí Lanky. Spôsobila už značné materiálne škody a obete na životoch, na mori boli evakuované viaceré lode. Na Srí Lanke sa objavilo dokonca Tornádo. Označenie tejto cyklóny je Ockhi

Tropické cyklóny, tiež označované ako hurikány, tajfúny (Japonsko), niekde baguio (Čína), willy willy (Austrália). Hlavným zdrojom energie tropických cyklón (TC) je energia, ktorá sa uvoľní pri kondenzácii vodných pár vo vyšších častiach atmosféry. Toto latentné teplo poháňa celý proces. Zemská rotácia zodpovedná za ich vírový tvar. Množstvo tepla uvoľňujúceho sa pri TC je obrovské. Odhaduje sa, že počas tropického cyklónu sa uvoľní 50 až 200 exajoulov za deň. To je ekvivalentné 70-násobku dennej spotreby energie ľuďmi na celom svete!

Tropický cyklón čerpá energiu z más teplej vody – teplota vody sa po prechode TC danou oblasťou výrazne zníži. Za primárny dôvod sú považované silné vetry, ktoré rozbúria more. Tým sa chladnejšia voda dostane bližšie k hladine. Ako druhý dôvod sa uvádzajú zrážky, pretože sú výrazne chladnejšie ako povrchová morská voda a spolu tvoria veľkú masu vody. Ako tretí dôvod sa uvádza zatienenie povrchu mora, nad ktorým je TC, búrkovými mračnami. Slnečné žiarenie sa k morskej hladine nedostane a nemôže ju ohrievať. Celkové ochladenie mora pôsobí ako negatívna spätná väzba spôsobujúca zoslabenie tropického cyklónu.

Fungovanie stránky podporíte aj ubytovaním v našich chatkách vo Vysokých Tatrách 🙂

 

0
Share


Volám sa Miroslav Žiak, bývame s rodinkou v Tatranskej Lomnici. Pracujem ako profesionálny meteorológ pre zahraničnú energetickú spoločnosť. Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre fyzickej geografie a geoekológie. Mojím zameraním bola geomorfológia, meteorológia a klimatológia. V rámci týchto špecializácii som pokračoval na doktorandskom štúdiu v odbore Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika. Svoju vedeckú činnosť som venoval výskumu vysokohorského prostredia, predovšetkým snehu a lavín. Na univerzite som prednášal na témy prírodnej hrozby a rizika v krajine (extrémneho prejavu počasia). V rámci hlbokého osobného záujmu o zaľadnenie vo Vysokých Tatrách, som participoval na zbere vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia. Okrem toho som v rámci Písomnej práce k dizertačnej skúške porovnával chronostratigrafické členenia kvartéru Tatier so svetovými vzorkami Grónskeho a Antarktického ľadovcového štítu, ale aj so vzorkami fosílnych organizmov Foraminifera. V roku 2015 vyšiel najväčší Atlas Tatier, na ktorom pracoval medzinárodný tím odborníkov. Mal som tú česť v ňom vypracovať samostatnú kapitolu. Spolupracoval som s viacerými expedíciami v Himalájach ako meteorológ. V nedávnej minulosti som získal oprávnenie Medzinárodného horského sprievodcu UIMLA, ktoré by som rád využil na odovzdávanie poznatkov zo svojej vedeckej, ale aj horskej oblasti záujmu.

Tagy
Alpy arktický vzduch Belianske Tatry blesky búrky chladny vzduch Eem Gauss-Matuyama geológia geomorfológia GIS GISP2 GRIP Grónsko horolezectvo izotopové analýzy Jet Stream klimatické zmeny kvartér lavínový kurz lavíny Malá Fatra mapa medikán meteorológia METEOSAT metodika lavínovový máp NUMA Nízke Tatry oteplenie pleistocén počasie poľské Tatry Sea snow effect skialpinizmus sneženie Taliansko trojkráľové ochladenie Vianoce Vostok Vysoké Tatry zaľadnenie zimná príprava ľadovce δ18O
Najnovšie články