Posledné dni sú u nás časté extrémne prejavy počasia. Začalo to silnou búrkovou činnosťou s intenzívnou bleskovou aktivitou, pričom sme sa na Slovensku nevyhli ani bleskový povodniam. Postupne, ako sa táto činnosť presunula viac na sever a východ Európy (čo je inak ustálený priebeh v rámci Európy), tak sa u nás prejavili intenzívne, dlhotrvajúce dažde. Objavili sa plošné povodne s postupným dvíhaním vodných tokov. Tento typický kolobeh sa dnes zavŕšil prítomnosťou padavého typu vetra (Downslope Wind) vo Vysokých Tatrách. Ako tento proces vzniká a aké sú potrebné podmienky?

Oblačná stena v závere Mengusovskej doline

Padavé, alebo aj katabatické vetry vznikajú pri rôznych podmienkach. Môže to byť napríklad rozdielny tlak na náveternej a záveternej strane, prípadne rôznom teplotnom gradiente, alebo prítomnosti inverznej vrstvy vo vyšších vrstvách atmosféry. Na hranici inverznej vrstvy dochádza k zhusťovaniu a zužovaniu prúdnic, pričom sa vzduch stláča, kopíruje reliéf a vietor dosahuje vysokú rýchlosť na záveternej strane. Kde sa v podstate vylieva. Smer vetra je rovnobežný s povrchom. Pri zmene sklonu dochádza k hydraulickému skoku a vietor mení smer (podľa obrázka), často vzniká vietor opačného smeru, prípadne rotuje (rotory).

Tento prípad nastal dnes (23.6.), ale aj niektoré predchádzajúce dní, vo Vysokých Tatrách. Nad Poľskom sa nachádza výšková tlaková níž, v nižších vrstvách zasahuje tlaková výš. V inverznej vrstve, ktorá sa nachádzala asi vo výške 3100m (obr. 3) klesá rýchlosť vetra, stúpa teplota a mení sa aj vlhkosť vzduchu. Pokiaľ stojí v smere vetra nejaká bariéra, napríklad pohorie, vietor je stláčaný a dosahuje vysoké rýchlosti. Dnes ráno dosahovali nárazy vetra na Lomnickom štíte a staniciach v správe Horskej záchrannej služby (Sliezsky dom) okolo 100km/h. Nad pohorím bola prítomná v tomto čase oblačná čapica (cloud cup), alebo súvislejší oblačný val (cloud – wall). Tieto oblačné systémy produkovali lokálne aj orografické zrážky (video)

Na prvom videu vidíme popísaný efekt vzniku padavého vetra pri inverznej vrstve v atmosfére. Z vrcholu Klin steká oblačnosť do Štôlskej doliny, pričom sa pri prehriatom povrchu zo slnka, postupne oblačnosť stráca. Vietor narazí na dolnú časť doliny (úpätnicu), kde sa výraznejšie mení sklon a dochádza tam k hydraulickému skoku (hydraulic jump) nad Vyšnou Mengusovskou poľanou. Tu sa vietor otáča do vertikálneho smeru a tvorí sa oblačnosť s vertikálnym vývojom, s prítomnosťou rotujúcich oblakov – rotorov. Tieto rotory stáčajú vietor akoby späť k pohoriu. Ale k pohoriu ich nepustí neustály padavý prúd.

Sprievodným javom týchto orografických systémov sú aj občasné zrážky (video 3). Tie sú na rozdiel od föhnových vetrov len slabé a zriedkavé. Föhnový efekt je podobný, avšak proces je trochu odlišný. Pri pohľade na satelitnú snímku vidíme stratu oblačnosti na viacerých miestach Karpatských, ale aj Alpských pohorí. Pre zaujímavosť, dnes bol aj vysoký potenciál severného föhnu pre alpskú oblasť. Ten sa považuje vysoký pri rozdielnom tlaku vzduchu medzi Lugánom a Zurichom okolo 4 hPa (obr.).

Foehn chart

Na satelitnej snímke pozorujeme dnes prenikanie oblačnosti len v oblasti nížin. Nad pohoriami Karpát a alpského masívu boli oblaky zastavené vplyvom bariérneho efektu.

Mohlo by Vás zaujímať