Meteorologicko-klimatická analýza decembra a januára – teplo, zima, väčšia zima.

Polovica decembra je za nami a priniesla rozpačitý úvod, ale určite nie atypický. Plošné sneženie na úvod decembra, ktoré však nebolo veľmi intenzívne, vystriedala suchá perióda. Tú zase posledné dni nahradilo snehovo-daždivé počasie. Čo sa udeje najbližšie dni?

Už na budúci týždeň k nám začne prúdiť od juhu teplý vzduch. Severné prúdenie bude zoslabovať a prehlušia ho frontálne systémy prenikajúce od juho-západu. Ako sa budú blížiť Vianoce, naplnia sa pranostiky a dôjde k typickému Vianočnému otepleniu. N Štedrý deň očakávajú modely teplotu vo výške 1500m až do +15°C. Čiže sa tieto Vianoce zaradia medzi najteplejšie. Iná situácia bude v nížinách a kotlinách, kde sa bude udržiavať chladný vzduch, podľa všetkého spojený s inverznými hmlami. Ku koncu roka už môžeme očakávať výraznejšie ochladenie, spojené so snehovými zrážkami. Potvrdiť by sa mala singularita (pranostika) Novoročného ochladenia.

Na január sa pozrieme očami klimatológa. Ako som už písal ešte niekedy v septembri, modely predpovedajú Európe minimálne zrážky. Potvrdzuje to aj teraz sezónna predpoveď NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration). Nad Európou bude prevládať anticyklonálna situácia, čo by malo priniesť nižšie teploty, ale zase menej zrážok. Nadpriemerne teplá by mala byť východná Európa a Rusko. Mapové výstupy sú pre celý svet v nasledujúcich mapkách:

Index NAO (Severoatlantická oscilácia) je jedným z indikátorov tlakových útvarov nad Atlantikom, ktorý následne ovplyvňuje počasie predovšetkým v Európe, ale aj severnej Amerike. Súvislosť medzi tlakom na Islande a pevninskej časti Európy identifikovali už na začiatku 20. storočia. Merajú sa tlakové rozdiely medzi stanicami: Lisabon a Stykkisholmur/Reykjavík, Ponta Delgada (Azorské ostrovy) a Stykkisholmur/Reykjavík.

Čo nám hovorí dnes tento index? Aktuálne dosahuje index kladné hodnoty (NAO+), čo potvrdzuje aj súčasný priebeh decembra. Na Islande sa vytvorila hlboká tlaková níž, ktorá priniesla silný blizzard spojený so silným vetrom a hustým snežením. Tendencia indexu by sa mala otočiť do záporu a pokiaľ bude extrémne nízky, naplní sa ochladenie na konci roka. Predtým by to mali byť hodnoty okolo nuly.

Ďalším indikátorom pre priebeh zimy môžu byť zistenia nemeckých vedcov. Tí popísali, že pravdepodobnosť chladných zím s veľkým množstvom snehu v strednej Európe stúpa, keď je Arktída v lete menej pokrytá morským ľadom. Vedci výskumnej jednotky v Postupime Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum v asociácii Helmholtz dešifrovali mechanizmus, v ktorom zmenšujúca sa letná morská ľadová pokrývka mení tlakové zóny vzduchu v arktickej atmosfére a ovplyvňuje zimné počasie v Európe.

Aktuálne je zaujímava synoptická situácia nad Kanadou. Tam sa vytvára hlboká tlaková níž, ktorá pravdepodobne prinesie silný blizzard s extrémnymi hodnotami vetra a teploty. Cyklogenézu spojenú s tvorbou extrémneho prejavu počasia označujú aj ako „bomb cyclone“. Tento priebeh ovplyvní aj cirkuláciu v Európe, nakoľko sa rozdelí polárny vortex.