Lomnický štít až 137cm snehu, u nás najveternejší Chopok a poľská Sniezka až rekordných 176,5 km/h!

HomeSneh a lavíny Lomnický štít až 137cm snehu, u nás najveternejší Chopok a poľská Sniezka až rekordných 176,5 km/h!
december 02, 2016 · by miroziak · in Sneh a lavíny, Vysoké Tatry · 0 Comments

Dnešné počasie prinieslo na mnohých miestach strednej Európy arktické podmienky. Už včera začalo intenzívne sneženie a v noci sa pridal silný vietor. Na Slovensku bolo na Chopku nameraných 147,7 km/h, ale výška snehu je len 13 cm. Zaujímavý je údaj zo stanice Poprad-Gánovce, kde bola najvyššia rýchlosť nameraná rovnaká ako na Chopku 147,7 km/h. Najvyššie rýchlosti boli v čase medzi 5:00 až 8:00 ráno. Z celého regiónu najviac vyniká údaj z poľskej strany Sniezky, kde boli nárazy vetra až 176,5 km/h! Pre zaujímavosť, najvyššia nameraná rýchlosť vetra na Slovensku bola 283 km/h na Skalnatom Plese, 2. januára 1949. 
Vo Vysokých Tatrách pribudlo veľké množstvo snehu, či už vo vrcholových polohách, ale aj predhorí. V tabuľke je výška snehovej pokrývky na vybraných staniciach v cm.

1.12. 6:00 1.12. 18:00 2.12. 6:00 2.12. 18:00
Lomnický štít 92 108 125 137
Štrbské pleso 17 27 43 51
Kasprov vrch 56 67
Chopok 4 8 10 13
0
Share


Volám sa Miroslav Žiak, bývame s rodinkou v Tatranskej Lomnici. Pracujem ako profesionálny meteorológ pre zahraničnú energetickú spoločnosť. Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre fyzickej geografie a geoekológie. Mojím zameraním bola geomorfológia, meteorológia a klimatológia. V rámci týchto špecializácii som pokračoval na doktorandskom štúdiu v odbore Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika. Svoju vedeckú činnosť som venoval výskumu vysokohorského prostredia, predovšetkým snehu a lavín. Na univerzite som prednášal na témy prírodnej hrozby a rizika v krajine (extrémneho prejavu počasia). V rámci hlbokého osobného záujmu o zaľadnenie vo Vysokých Tatrách, som participoval na zbere vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia. Okrem toho som v rámci Písomnej práce k dizertačnej skúške porovnával chronostratigrafické členenia kvartéru Tatier so svetovými vzorkami Grónskeho a Antarktického ľadovcového štítu, ale aj so vzorkami fosílnych organizmov Foraminifera. V roku 2015 vyšiel najväčší Atlas Tatier, na ktorom pracoval medzinárodný tím odborníkov. Mal som tú česť v ňom vypracovať samostatnú kapitolu. Spolupracoval som s viacerými expedíciami v Himalájach ako meteorológ. V nedávnej minulosti som získal oprávnenie Medzinárodného horského sprievodcu UIMLA, ktoré by som rád využil na odovzdávanie poznatkov zo svojej vedeckej, ale aj horskej oblasti záujmu.

Tagy
Alpy arktický vzduch Belianske Tatry blesky búrky chladny vzduch Gauss-Matuyama geológia geomorfológia GIS GISP2 GRIP Grónsko holocén horolezectvo izotopové analýzy Jet Stream klimatické zmeny kvartér lavínový kurz lavíny Malá Fatra mapa medikán meteorológia METEOSAT metodika lavínovový máp NUMA Nízke Tatry oteplenie pleistocén počasie poľské Tatry Sea snow effect skialpinizmus sneženie Taliansko trojkráľové ochladenie Vianoce Vostok Vysoké Tatry zaľadnenie zimná príprava ľadovce δ18O
Najnovšie články