Pohorie, kde sa odohralo najväčšie lavínové nešťastie na Slovensku je Veľká Fatra. K udalosti došlo 6.2. 1924 a vyžiadala si 18 obetí, prevažne detí. Počtom lavínových dráh je toto pohorie ale najmenšie. Asi tu zohráva dôležitú úlohu fakt, že sa tu v minulosti stavali osady v dosahu veľkých lavín. Tie boli domovom prevažne lesných robotníkov. Najrozsiahlejšie lavínové plochy sa rozprestierajú z vrcholu Krížna. Do mapy by mali postupne pribudnúť turistické trasy a fotografie lavínových dráh.
Vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je prevažne hôľneho charakteru. Rozloha je väčšia v porovnaním s Malou Fatrou, avšak percentuálne zastúpenie pásiem nadmorských výšok je rozdielne. Prevláda tu územie v rozmedzí 1000 až 1200 m nad morom. V týchto výškach sú zastúpené prevažne ihličnaté monokultúry prípadne zmiešané lesy mierneho pásma. Vysokohorské prostredie zaberá 7,4 % plochy územia. Spomedzi pohorí s významným vplyvom lavínovej činnosti sa tu nachádza najmenej odtrhových pásiem lavínových dráh zo sledovaných geomorfologických celkov. Tieto lavínové dráhy však významne vplývajú na ľudské aktivity v týchto oblastiach. Najaktívnejšia lavínová oblasť pohoria je v okolí Krížnej. Z jej svahov sa odtrhli lavíny, ktoré boli najničivejšie v dejinách Slovenska. Počas takejto katastrofy zahynuli vo februári 1924 obyvatelia žijúci v osade Rybô. I v súčasnosti patria tieto svahy aj napriek snahe o vysadenie kosodrevinového porastu k veľmi aktívnym. Na území vysokohorského prostredia Veľkej Fatry bolo zmapovaných 132 odtrhových a k nim prislúchajúcim transportným zónam a 109 akumulačných zón. Je to spomedzi všetkých pohorí najmenej.
Akumulačné zóny majú spolu 57 ha, s priemernou rozlohou 0,52 ha, minimálnou rozlohou 0,04 ha a maximálnou 5,78 ha, z pohľadu celoslovenského priemeru sú to výrazne nižšie čísla. Priemerná nadmorská výška je 1075 m n. m., čo je približne o 500 m menej ako celkový priemer za všetky pohoria. Priemerné prevýšenie medzi odtrhom a akumuláciou je 240 m. V absolútnom vyjadrení je najnižšie položená akumulačná zóna v nadmorskej výške 744 m a najvyššie položená vo výške 1421 m. Priemer minimálnych hodnôt sklonu je približne 19,26º, priemer maximálneho sklonu je 27,6º a priemerná hodnota za celý súbor je 23,3º. Rovnako ako pri predchádzajúcich lavínových zónach sú to nízke hodnoty. Modálna hodnota expozície georeliéfu akumulačnej zóny pre vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je 4º, čiže severná orientácia.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.