Ďaľšou publikovanou mapou lavínových dráh sú Nízke Tatry. Toto pohorie je svojou atraktivitou pre lyžovanie a skialpinizmus veľmi často nebezpečné pre ľudí a dochádza tu k častým úrazom a úmrtiam. Ide najmä o oblasť Chopku, Ďerešských kotlov, prípadne Chabenca. Postupne sa budem snažiť pridávať lokality, kde došlo k lavínovým nehodám. Zatiaľ je tu zachytené miesto, kde zahynul kolega geomorfológ a lavinológ… Verím, že už tieto smutné miesta nebudú viac pribúdať a skôr sa tu zaznačia len lokality z historických záznamov. Za spoluprácu pri tvorbe mapy ďakujem Barborke Tajbošovej, absolventke Katedry fyzickej geografie a geoekológie PRIF UK.
-
Jedinečné oblaky nad kalifornskou sopkou – video
Netradičná skupina oblakov sa formuje nad kalifornskou sopkou Mt. Shasta v pohorí Cascade. Tento jav -
Lavínová mapa Malej Fatry
Interaktívna mapa lavínového územia pre pohorie Malá Fatra. Rozdelená je podľa zón odtrhu,
-
Lomnický štít až 137cm snehu, u nás najveternejší Chopok a poľská Sniezka až rekordných 176,5 km/h!
Dnešné počasie prinieslo na mnohých miestach strednej Európy arktické podmienky. Už včera začalo intenzívne sneženie a
Volám sa Miroslav Žiak, bývame s rodinkou v Tatranskej Lomnici. Pracujem ako profesionálny meteorológ pre zahraničnú energetickú spoločnosť. Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre fyzickej geografie a geoekológie. Mojím zameraním bola geomorfológia, meteorológia a klimatológia. V rámci týchto špecializácii som pokračoval na doktorandskom štúdiu v odbore Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika. Svoju vedeckú činnosť som venoval výskumu vysokohorského prostredia, predovšetkým snehu a lavín. Na univerzite som prednášal na témy prírodnej hrozby a rizika v krajine (extrémneho prejavu počasia). V rámci hlbokého osobného záujmu o zaľadnenie vo Vysokých Tatrách, som participoval na zbere vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia. Okrem toho som v rámci Písomnej práce k dizertačnej skúške porovnával chronostratigrafické členenia kvartéru Tatier so svetovými vzorkami Grónskeho a Antarktického ľadovcového štítu, ale aj so vzorkami fosílnych organizmov Foraminifera. V roku 2015 vyšiel najväčší Atlas Tatier, na ktorom pracoval medzinárodný tím odborníkov. Mal som tú česť v ňom vypracovať samostatnú kapitolu. Spolupracoval som s viacerými expedíciami v Himalájach ako meteorológ. V nedávnej minulosti som získal oprávnenie Medzinárodného horského sprievodcu UIMLA, ktoré by som rád využil na odovzdávanie poznatkov zo svojej vedeckej, ale aj horskej oblasti záujmu.
