Metodika lavínových máp

Lavínová mapa Vysokých, Západných, Belianskych a poľských Tatier

10 januára, 2017 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Metodika lavínových máp, Vysoké Tatry · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, metodika lavínovový máp, poľské Tatry, Vysoké Tatry

Už je to tu, najrozsiahlejšia lavínová mapa pokrývajúca celé Tatry v interaktívnej podobe! Spolu vyše 3800 lavínových dráh, z toho 800 na poľskej strane. Toto dielo si vyžadovalo niekoľko rokov práce, ktorá ešte stále nie je finálna, ale rozhodol som sa pre zverejnenie beta verzie, najmä z dôvodu rozbehnutej zimy. Z návštevnosti stránky som usúdil, že aj napriek niektorým nedostatkom a nedokončeným veciam by bolo fajn zverejniť túto mapu. Musíte byť trochu aj zhovievaví k nedostatkom, lebo naozaj som ju tvoril od metodiky výskumu, vlastného výskumu, cez nekonečné mapovanie, vyhodnocovanie štatistických analýz nad atribútmi, programovaniu mapového okna, funkciounality, serverovým nastaveniam, po grafické úpravy takmer sám. Za spoluprácu by som chcel poďakovať Palimu Krajčímu (zmapoval pekne Západné Tatry), a Slosovi (identifikoval asi 1000 tatranských štítov). No a čo tu nájdete okrem tradičných lavínových máp, ktoré som už viackrát v článkoch popisoval? V prvom rade sú to tatranské šíty, vežičky, sedlá, veľmi detailne spracované. Tu sa ospravedlňujem za diakritiku, ktorá sa tradične pokašľala. Tá slovenská UTF-8 je katastrofa a musíme s tým ďalej niečo robiť. Ešte by som rád nejak pridal popisky, ktoré bude filtrovať podľa mierky zobrazenia. S tým sa tiež teba chvíľu pobaviť. Samozrejme rýchlosť zobrazovania, offline prístup, prípadne mobilnú […]
Continue Reading

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (2. časť Digitálny model reliéfu, regularizovaný splajn s tenziou, IDW, plávajúce okno)

20 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Meteo, Metodika lavínových máp · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, GIS, lavíny, Malá Fatra, mapa, Nízke Tatry, skialpinizmus, Vysoké Tatry

Kľúčovú úlohu pri identifikovaní miest ohrozovaných lavínovou aktivitou má digitálny model reliéfu (DMR) a jeho morfometrických parametrov. Čo je teda DMR a ako sa tvorí? DMR tvorí množinu polohovo určených údajov o nadmorskej výške. Je to zjednoduchšene povedané 3D model reliéfu. Takáto množina bodov síce definuje priebeh nadmorských výšok, ale nepopisuje geometrické vlastnosti reliéfu. Geometrické vlastnosti sú charakterizované prostredníctvom morfometrických veličín, ktoré popisujú geometrickú štruktúru reliéfu a sú exaktne vyjadrené morfometrickými charakteristikami. Základnú množinu týchto ukazovateľov tvorí sklon, orientácia voči svetovým stranám a normálová spádnicová a horizontálna krivosť reliéfu definujúce spolu geometrické formy reliéfu. Ukážka základných morfometrických parametrov na modelovom území Malej Fatry. Takéto výstupy boli urobené pre všetky sledované pohoria. Ďalej sa dozviete, že dokonca v 3 rôznych druhoch zhladenia (generalizácie), kvôli zachyteniu všetkých lavínových oblastí. V súčasnosti najpresnejšími podkladovými dátami pre tvorbu DMR je výškové bodové pole získané pomocou diaľkovej snímacej techniky LIDAR (Light Detection And Ranging). Tento prístup je však vzhľadom k rozsiahlemu mapovanému územiu príliš finančne náročný. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú zvektorizované vrstevnice zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000. Tento podkladový údaj bol použitý pre významné časti jednotlivých pohorí, ako je napríklad centrálna časť Krivánskej Malej Fatry, oblasť Chopku a Ďumbiera v Nízkych Tatrách, Parichvost a Žiarska dolina v Západných Tatrách. Vo Vysokých Tatrách pre Malú […]
Continue Reading

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (1. časť – Základné postupy, kritériá a rozlišovacie úrovne)

15 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Metodika lavínových máp, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, metodika lavínovový máp

Lavínové dráhy predstavujú miesta vzniku lavín, ich transportu a následnej akumulácie. V teréne nie je vždy jednoduché rozlíšiť najmä miesta odtrhov, pretože k vzniku lavín nedochádza vždy na tých istých miestach. Konkrétny bod, respektíve línia odtrhu je veľmi závislá nielen od terénnych predpokladov, ale aj od momentálnych vlastností vnútorných štruktúr snehovej pokrývky. Aby sme okruh vplývajúcich faktorov uzavreli, tak sú to najmä aktuálne meteorologické podmienky, ktoré významne ovplyvňujú stabilitu snehovej pokrývky. Empirické metódy mapovania odtrhových oblastí lavínových dráh veľmi často predchádzajú, prípadne v neskoršej etape verifikujú výsledky získané numerickými, matematickými, prípadne fyzikálne orientovanými modelmi. Spojenie týchto dvoch prístupov je aplikované pri mapovaní lavínových dráh vysokohorského prostredia Slovenska. Na Slovensku existuje tzv. Kataster lavínových dráh, ktorého evidenciu má na starosti Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Tento kataster bol vytvorený na základe mapovania Milana (1981) a na každom z pohorí spolupracovali zamestnanci a dobrovoľníci vtedajšej Horskej služby. Boli to zväčša ľudia, ktorí terén bezprostredne poznali. V súčasnej podobe predstavuje súbor máp 1:10 000, v ktorých sú ručne zakreslené lavínové dráhy. V niektorých prípadoch uvedený kataster slúžil ako cenný zdroj informácií, avšak nepredstavoval nosnú kostru. Vo väčšej miere bola využitá staršia publikácia autora Kňazovického (1978), ktorý publikoval Atlas lavínových dráh SSR v mierke 1:50 000. Je to ucelené, ľahšie dostupné dielo. Ohrozované miesta sú schematický znázornené pomocou trojuholníkov […]
Continue Reading

Lavínová mapa Vysokých, Západných, Belianskych a poľských Tatier

Lavínová mapa Vysokých, Západných, Belianskych a poľských Tatier

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (2. časť Digitálny model reliéfu, regularizovaný splajn s tenziou, IDW, plávajúce okno)

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (1. časť – Základné postupy, kritériá a rozlišovacie úrovne)

hľadať na stránke

Instagram

Tagy

Najnovšie články