Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (2. časť Digitálny model reliéfu, regularizovaný splajn s tenziou, IDW, plávajúce okno)

HomeAuthor miroziak

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (2. časť Digitálny model reliéfu, regularizovaný splajn s tenziou, IDW, plávajúce okno)

20 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Meteo, Metodika lavínových máp · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, GIS, lavíny, Malá Fatra, mapa, Nízke Tatry, skialpinizmus, Vysoké Tatry
0
Kľúčovú úlohu pri identifikovaní miest ohrozovaných lavínovou aktivitou má digitálny model reliéfu (DMR) a jeho morfometrických parametrov. Čo je teda DMR a ako sa tvorí? DMR tvorí množinu polohovo určených údajov o nadmorskej výške. Je to zjednoduchšene povedané 3D model reliéfu. Takáto množina bodov síce definuje priebeh nadmorských výšok, ale nepopisuje geometrické vlastnosti reliéfu. Geometrické vlastnosti sú charakterizované prostredníctvom morfometrických veličín, ktoré popisujú geometrickú štruktúru reliéfu a sú exaktne vyjadrené morfometrickými charakteristikami. Základnú množinu týchto ukazovateľov tvorí sklon, orientácia voči svetovým stranám a normálová spádnicová a horizontálna krivosť reliéfu definujúce spolu geometrické formy reliéfu. Ukážka základných morfometrických parametrov na modelovom území Malej Fatry. Takéto výstupy boli urobené pre všetky sledované pohoria. Ďalej sa dozviete, že dokonca v 3 rôznych druhoch zhladenia (generalizácie), kvôli zachyteniu všetkých lavínových oblastí. V súčasnosti najpresnejšími podkladovými dátami pre tvorbu DMR je výškové bodové pole získané pomocou diaľkovej snímacej techniky LIDAR (Light Detection And Ranging). Tento prístup je však vzhľadom k rozsiahlemu mapovanému územiu príliš finančne náročný. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú zvektorizované vrstevnice zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000. Tento podkladový údaj bol použitý pre významné časti jednotlivých pohorí, ako je napríklad centrálna časť Krivánskej Malej Fatry, oblasť Chopku a Ďumbiera v Nízkych Tatrách, Parichvost a Žiarska dolina v Západných Tatrách. Vo Vysokých Tatrách pre Malú […]
Continue Reading

Pozrite si ako vyzerali Vianoce na teplotných mapách Európy za posledných 20 rokov

18 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Meteo · 0 comments · tags: chladny vzduch, klimatické zmeny, počasie, Vianoce
0
Vianoce je obdobie, ktoré si spájame s romantickou zasneženou krajinou a v tento čas by sme si všetci priali veľa snehu a mrazivé počasie. Pozrite si, ako vyzerala teplota na mape Európy a prípadne si zaspomínajte na sviatočné chvíle 🙂 Teplota vzduchu je pre hladinu 850hPa, čiže pre výšku asi 1500m nad morom. Táto hladina sa používa veľmi často v meteorológii, nakoľko filtruje lokálne vplyvy a je reprezentatívna pre vduchové hmoty.
Continue Reading

Dnes už máme reálnu predstavu o počasí na Vianoce. Sneh a mráz bude aj v Afrike.

17 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Meteo, rozne · 0 comments ·
1
Od dnes už modely predikujú realistický obraz predpovede na najbližších 7 dní. No a záver tohto obdobia je Štedrý deň. Čiže vyzerá, že sa naplní predpoveď o bielych Vianociach na miestach, kde je aktuálne snehová pokrývka. Zajtra (nedeľa) očakávame mierne sneženie a následne by malo prevládať už zimné anticyklonálne inverzné počasie s mrazmi. Tie by tu mali pretrvať minimálne do Vianoc. Charakter počasia, ktorý očakávame nie je veľmi dynamický, preto by jeho predpoveď mala byť s celkom vysokou mierou pravdepodobnosti. Studený vzduch sa stále posúva viac na juh Európy a mrazivo bude aj v Portugalsku. Podľa všetkého budú mať biele Vianoce aj vo vyššie položených mietach afrického Maroka. Sneh by mal napadnúť už tento víkend a mal by sa udržať.
Continue Reading

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (1. časť – Základné postupy, kritériá a rozlišovacie úrovne)

15 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Metodika lavínových máp, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, metodika lavínovový máp
0
Lavínové dráhy predstavujú miesta vzniku lavín, ich transportu a následnej akumulácie. V teréne nie je vždy jednoduché rozlíšiť najmä miesta odtrhov, pretože k vzniku lavín nedochádza vždy na tých istých miestach. Konkrétny bod, respektíve línia odtrhu je veľmi závislá nielen od terénnych predpokladov, ale aj od momentálnych vlastností vnútorných štruktúr snehovej pokrývky. Aby sme okruh vplývajúcich faktorov uzavreli, tak sú to najmä aktuálne meteorologické podmienky, ktoré významne ovplyvňujú stabilitu snehovej pokrývky. Empirické metódy mapovania odtrhových oblastí lavínových dráh veľmi často predchádzajú, prípadne v neskoršej etape verifikujú výsledky získané numerickými, matematickými, prípadne fyzikálne orientovanými modelmi. Spojenie týchto dvoch prístupov je aplikované pri mapovaní lavínových dráh vysokohorského prostredia Slovenska. Na Slovensku existuje tzv. Kataster lavínových dráh, ktorého evidenciu má na starosti Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Tento kataster bol vytvorený na základe mapovania Milana (1981) a na každom z pohorí spolupracovali zamestnanci a dobrovoľníci vtedajšej Horskej služby. Boli to zväčša ľudia, ktorí terén bezprostredne poznali. V súčasnej podobe predstavuje súbor máp 1:10 000, v ktorých sú ručne zakreslené lavínové dráhy. V niektorých prípadoch uvedený kataster slúžil ako cenný zdroj informácií, avšak nepredstavoval nosnú kostru. Vo väčšej miere bola využitá staršia publikácia autora Kňazovického (1978), ktorý publikoval Atlas lavínových dráh SSR v mierke 1:50 000. Je to ucelené, ľahšie dostupné dielo. Ohrozované miesta sú schematický znázornené pomocou trojuholníkov […]
Continue Reading

Lavínová mapa Veľkej Fatry

14 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, skialpinizmus, Veľká Fatra
0
Pohorie, kde sa odohralo najväčšie lavínové nešťastie na Slovensku je Veľká Fatra. K udalosti došlo 6.2. 1924 a vyžiadala si 18 obetí, prevažne detí.  Počtom lavínových dráh je toto pohorie ale najmenšie. Asi tu zohráva dôležitú úlohu fakt, že sa tu v minulosti stavali osady v dosahu veľkých lavín. Tie boli domovom prevažne lesných robotníkov. Najrozsiahlejšie lavínové plochy sa rozprestierajú z vrcholu Krížna. Do mapy by mali postupne pribudnúť turistické trasy a fotografie lavínových dráh. Vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je prevažne hôľneho charakteru. Rozloha je väčšia v porovnaním s Malou Fatrou, avšak percentuálne zastúpenie pásiem nadmorských výšok je rozdielne. Prevláda tu územie v rozmedzí 1000 až 1200 m nad morom. V týchto výškach sú zastúpené prevažne ihličnaté monokultúry prípadne zmiešané lesy mierneho pásma. Vysokohorské prostredie zaberá 7,4 % plochy územia. Spomedzi pohorí s významným vplyvom lavínovej činnosti sa tu nachádza najmenej odtrhových pásiem lavínových dráh zo sledovaných geomorfologických celkov. Tieto lavínové dráhy však významne vplývajú na ľudské aktivity v týchto oblastiach. Najaktívnejšia lavínová oblasť pohoria je v okolí Krížnej. Z jej svahov sa odtrhli lavíny, ktoré boli najničivejšie v dejinách Slovenska. Počas takejto katastrofy zahynuli vo februári 1924 obyvatelia žijúci v osade Rybô. I v súčasnosti patria tieto svahy aj napriek snahe o vysadenie kosodrevinového porastu k veľmi aktívnym. Na území vysokohorského prostredia […]
Continue Reading

Čo má spoločné zaľadnenie, kvartér, Milankovič a otočenie magnetického poľa Zeme, Gauss-Matuyama?

14 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Vysoké Tatry, Zaľadnenie · 0 comments · tags: Gauss-Matuyama, geomorfológia, holocén, klimatické zmeny, kvartér, Milankovičove cykly, pleistocén, zaľadnenie
1
Pojem kvartér bol navrhnutý už v roku 1829 Desnoyersom pre morské sedimenty v povodí Seiny, hoci tento termín sa už používal na konci 18. storočia. O niečo neskôr v roku 1839 navrhol Lyell pre obdobie nasledujúce po pliocéne pomenovanie pleistocén. Základom mu bol výskum mäkkýšov, ktorých väčšina sa vyskytuje aj v súčasnosti (Gradstein et al. 2004). Oba termíny – pleistocén a kvartér sa stali synonymom pre pojem doba ľadová. Avšak, na rozdiel od pleistocénneho konceptu, obdobie kvartéru zahŕňa Lyellov pôvodný termín „recent“, ktorý bol na treťom medzinárodnom geologickom kongrese (IGC) v Londýne roku 1885 nazvaný holocén (znamenajúci „wholly recent“, čo v preklade znamená úplná súčasnosť). Pojem recent sa teda zúžil len na pomenovanie práve prebiehajúcich dejov, ktoré sú však ukotvené na konci holocénu. Ukážka kvartérnych sedimentov trógu z (a) Adylsu na Kaukaze a (b) Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách. Pokým na Kaukaze ešte sedimenty tvoria výplň dolín, vo Vysokých tatrách už boli rozplavené v predhorí. V histórii prešla chronostratigrafická tabuľka viacerými zmenami a menila sa aj pozícia kvartéru, ktorý sa dostával do rôznych polôh. Medzinárodná komisia pre stratigrafiu navrhovala niekoľko umiestnení kvartéru v rámci systému. Prvou bolo umiestnenie kvartéru ako nehierarchickú úroveň, len ako nejaké vsunuté obdobie v neogéne, na rozmedzí éry a periódy. Ďalším návrhom bolo vytvorenie nehierarchického stupňa subperiódy kvartéru […]
Continue Reading

Chladné počasie môžeme očakávať na horách najbližšie 2 týždne, strediská môžu bezstarostne zasnežovať

13 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Meteo · 0 comments · tags: chladny vzduch, počasie, sneženie, Vianoce
1
Pri pohľade na numerické modely pozorujeme v strednej Európe nepretržitý prílev chladného vzduchu minimálne do 20. decembra. V nižších polohách mrazy cez deň nebudú, ale na horách by malo mrznúť takmer stále. Výraznejšie zrážkove vlny v tomto období neočakávame, takže sa pri lyžovačke musíme spoľahnúť na snežné delá. Po 20. decembri sa ukazuje výraznejšie otepľovanie Škandinávie, tak sa necháme prekvapiť, či sa k nám pretlačí teplejší polárny vzduch, alebo ho ochladí prílev sibírskeho chladného vzduchu. Môže nastať zaujímavá situácia, kedy bude v strednej Európe chladnejšie ako na krajnom severe Európy.  
Continue Reading

Lavínová mapa Nízkych Tatier

13 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, Nízke Tatry, skialpinizmus
1
Ďaľšou publikovanou mapou lavínových dráh sú Nízke Tatry. Toto pohorie je svojou atraktivitou pre lyžovanie a skialpinizmus veľmi často nebezpečné pre ľudí a dochádza tu k častým úrazom a úmrtiam. Ide najmä o oblasť Chopku, Ďerešských kotlov, prípadne Chabenca. Postupne sa budem snažiť pridávať lokality, kde došlo k lavínovým nehodám. Zatiaľ je tu zachytené miesto, kde zahynul kolega geomorfológ a lavinológ… Verím, že už tieto smutné miesta nebudú viac pribúdať a skôr sa tu zaznačia len lokality z historických záznamov. Za spoluprácu pri tvorbe mapy ďakujem Barborke Tajbošovej, absolventke Katedry fyzickej geografie a geoekológie PRIF UK.
Continue Reading

Slovensko postupne zaplavuje studený arktický vzduch, ostane tu asi až do Vianoc!

11 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Meteo · 0 comments ·
0
Dnes napoludnie začal do strednej Európy prúdiť chladný arktický vzduch. Najskôr sa preženú Slovenskom frontálne systémy spojené so zrážkami, spočiatku dažďovými, postupne snehovými. Potom bude naše územie pod vplyvom tlakovej výše. Tá k nám bude vháňať pôvodom arktický vzduch a ten sa bude postupne rozšírovať do celej Európy. Modely simulujú jeho postup minimálne najbližší týždeň. Vzhľadom k tomu, že zasiahne celú Európu je veľmi reálne jeho zotrvanie minimálne do Vianoc.
Continue Reading

Prezentácia lavínovej mapy Malej Fatry

10 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: GIS, lavínový kurz, lavíny, Malá Fatra, mapa, skialpinizmus
0
Prezentácia lavínovej mapy Malej Fatry poukazuje na to, čo je dobré si okrem grafickej stránky všímať. Sú tam viaceré údaje, ktoré stoja za povšimnutie. Postupne budú informácie dopĺňané o nové poznatky a funkcie. Prezntácia predstavuje interaktívne rozhranie s mapou, kde sa môžete aj sami pohybovať a sledovať, čo vás zaujíma. Mapová aplikácia sa nachádza tu: https://avalanche.sk/malafatra
Continue Reading

Lavínová mapa Malej Fatry

08 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: GIS, lavíny, Malá Fatra, mapa, skialpinizmus
1
Interaktívna mapa lavínového územia pre pohorie Malá Fatra. Rozdelená je podľa zón odtrhu, transportu a akumulácie lavín. Doplnkom je vrstva s miestami, kde sa stalo lavínové nešťastie.  Farebne sú rozlíšené lokality podľa Koeficientu lavínovej aktivity. Je to vypočítaný koeficient pomocou faktorovej anlýzy, ktorý zohľadňuje sklon reliéfu, frekvenciu výskytu lavín, typu povrchu (trávnatý, skalný, kosodrevina, les…) a nadmorskú výšku.
Continue Reading

Na Slovensko prichádza oteplenie veľmi netradične, priamo z Vysokých Tatier!

08 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Meteo, Sneh a lavíny, Vysoké Tatry · 0 comments · tags: lavíny, oteplenie, počasie, Vysoké Tatry
0
Dnes ráno sa obyvatelia a návštevníci Vysokých Tatier zobudili do netypického počasia. Na teplomeri bolo -2°C a vonku pršalo. Malo to na svedomí otepľovanie, ktoré sa k nám rozšíruje netradične od severu. Vo vyšších hladinách atmosféry prúdi teplý vzduch a ten sa postupne prediera aj do nižších polôh. Prízemné teploty sú stále nízke, kvôli snehovej pokrývke, ktorá lokálne vzduch ochladzuje. Tento trend bude pokračovať niekoľko dní, preto si treba dávať pozor na poľadovicu! Na horách môže dochádzať k zvýšenému riziku lavín, nakoľko premočený sneh stráca stabilitu.  
Continue Reading

Využitie jaskynnej výzdoby na analýzu klímy poslednej medziľadovej doby Eem

07 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: Eem, geomorfológia, izotopové analýzy, klimatické zmeny, zaľadnenie, δ18O
1
Popri analýzam ľadovcových jadier a izotopom kyslíka z morských sedimentov, ďalšou možnosťou ako rekonštruovať paleoklímu je použitie izotopov kyslíka δ18O zo sintrov, ktoré tvoria jaskynnú výzdobu. Príkladom sintru používaného na tento druh výskumu je stalagmit. V ňom sú klimatické údaje uložené podobne ako v dreve. Už pri pohľade na odborne odrezaný stalagmit je možné určiť rôzne obdobia jeho vývoja. Momentálne metódy (Th/U a U/Pb) dovoľujú datovať sintre do veku okolo 800 ka BP. Proces získania δ18O zo sintrov a rovnicu na výpočet priemernej ročnej teploty pri vzniku vzorky opísal Epstein v roku 1953 a revidovaná bola Sharpom (2007). Použitím tejto rovnice sa viacerí výskumníci pokúsili rekonštruovať klímu v rôznych historickým obdobiach. Ich výstupy však existujú len vo forme grafov. Extrapoláciou výsledkov vznikli mapy rekonštruovanej klímy v poslednej medziľadovej dobe (135 – 115ka BP). Napriek tomu, že kras zaberá až 13% povrchu súše, konečný počet použitých vzoriek bol 38 lokalizovaných na rôznych miestach severnej pologule. Práve nízky počet lokalít (jaskýň a ložísk sintrov) mal negatívny dopad na interpoláciu teplôt za použitia metódy Co-Kriging. Nízky počet sintrov bol najmä v dôsledku ich vzácnosti a jedinečnosti, ktorá by sa mohla výskumom zničiť. Použité boli preto len poškodené, prípadne tie, ktoré sa v minulosti využili na iný výskum. Tak isto je možné využiť sintre […]
Continue Reading

Vianoce môžu byť na snehu aj v nížinách, vďaka očakávanemu ochladzovaniu Grónska!

06 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Meteo, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: chladny vzduch, Grónsko, počasie, Vianoce
0
Nad Atlantikom sa formuje výrazná tlková níž, ktorá nás bude najbližšie dni ovplyvňovať. Dlhodobejší pohľad na meteorologické modely ukazujú, že by sa mali najbližšie dni prejavovať frontálne systémy od juho-západu, neskôr severo-západu. To znamená striedanie dní so zrážkami, na horách snehovými. Veľké mrazy by mali na istú dobu ustáť. Dobrým signálom pre sneženie môže predstavovať ochladzovanie v okolí Grónska v polovici decembra. Tento najväčší ostrov doposiaľ trpí nadmerne vysokými teplotami. To by sa mali zmeniť okolo 12.12. a z tohto regiónu sa začne presúvať chladný a vlhký vzduch. Čiže z pohľadu vianočných sviatkov by sme sa mohli dočkať snehu aj v nižších polohách! Bohužial zlá správa pre arktickú oblasť, ktorá by sa mala teplotne držať na 4,5°C nad dlhodobým priemerom. Tento región už dlhodobo trpí vysokými teplotami. Predpokladané ochladenie v okolí Grónska môže priniesť počas Vianoc sneh aj v nížinách. Horný obrázok predstavuje súčasný stav, dolný predpokladaný stav k 13.12.  
Continue Reading

Ako poznáme históriu klímy? Aj vďaka izotopom kyslíka OIS δ18O z morských sedimentov

06 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: geomorfológia, izotopové analýzy, klimatické zmeny, kvartér, zaľadnenie, δ18O
2
Štúdiom izotopov morských sedimentov sa zistila prítomnosť vyše 50 chladných období za posledných 2,6 Ma BP, tiež označované tradičným názvom glaciály, podľa prítomnosti zaľadnených častí pevniny. Zaužívané stratigrafické systémy sa opierali o datovanie na základe analýz terestriálneho prostredia a často mali len regionálny charakter. Vytvárali sa regionálne obmedzené chronostratigrafie, ktoré boli len všeobecným pomenovaním s relatívnym datovaním. Analýza morských sedimentov predstavuje nový prístup k absolútnemu datovaniu kvartéru. Doteraz zaužívané metódy dokázali len v hrubých rysoch rozdeliť jednotlivé etapy striedania chladnejších a teplejších období. Významná sa ukázala analýza OIS (oxygen isotope stages), ktorá sleduje prítomnosť izotopov kyslíka δ18O (obr. 1). Ako jednu z hlavných stratigrafií v členení kvartéru (Gibbard et al. 2007) ju použili International Commission on Stratigraphy’s (ICS) jej subkomisia Quaternary Stratigraphy (SQS), v spolupráci s International Union for Quaternary Research’s (INQUA) a Commission on Stratigraphy and Chronology (SACCOM) pri Globálnej chronostratigrafickej porovnávacej tabuľke za posledných 2,7 Ma BP.     Krivka vykresľujúca priebeh izotopov kyslíka δ18O (pomer δ18O a δ16O) vychádza z analýz fosílnych Foraminifera z morského dna. Zmeny v sledovaných hodnotách sú meradlom globálneho zaľadnenia, ktoré je závislé od globálnej teploty Zeme a podmieňuje výšku hladiny mora (Gibbard et al. 2007). Výskum zástupcov Foraminifera je alternatívnou metódou pre biostratigrafické členenie. Údaje od súčasnosti po 0,34 Ma BP vychádzajú zo záznamov […]
Continue Reading

Aktuálne je súvislá snehová pokrývka od Kysúc po Vladivostok!

04 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Meteo, Sneh a lavíny · 0 comments ·
0
V týchto dňoch začína hranica snehovej pokrývky približne na Slovensko-českých hraniciach a končí na ďalekej Sibíri. To sa však už onedlho zmení. Do konca týždňa zmizne sneh z celej Európy, výnimkou budú horské oblasti. Rozšíri sa teplý vzduch hlboko do európskeho vnútrozemia. Dobrou správou však je, že v horských oblastiach by sa mala snehova pokrývka udržať aj naďalej, vzhľadom k jej hrúbke.        
Continue Reading

Lomnický štít až 137cm snehu, u nás najveternejší Chopok a poľská Sniezka až rekordných 176,5 km/h!

02 decembra, 2016 · bymiroziak · in Sneh a lavíny, Vysoké Tatry · 0 comments ·
0
Dnešné počasie prinieslo na mnohých miestach strednej Európy arktické podmienky. Už včera začalo intenzívne sneženie a v noci sa pridal silný vietor. Na Slovensku bolo na Chopku nameraných 147,7 km/h, ale výška snehu je len 13 cm. Zaujímavý je údaj zo stanice Poprad-Gánovce, kde bola najvyššia rýchlosť nameraná rovnaká ako na Chopku 147,7 km/h. Najvyššie rýchlosti boli v čase medzi 5:00 až 8:00 ráno. Z celého regiónu najviac vyniká údaj z poľskej strany Sniezky, kde boli nárazy vetra až 176,5 km/h! Pre zaujímavosť, najvyššia nameraná rýchlosť vetra na Slovensku bola 283 km/h na Skalnatom Plese, 2. januára 1949.  Vo Vysokých Tatrách pribudlo veľké množstvo snehu, či už vo vrcholových polohách, ale aj predhorí. V tabuľke je výška snehovej pokrývky na vybraných staniciach v cm. 1.12. 6:00 1.12. 18:00 2.12. 6:00 2.12. 18:00 Lomnický štít 92 108 125 137 Štrbské pleso 17 27 43 51 Kasprov vrch 56 67 Chopok 4 8 10 13
Continue Reading

Z ľadovcov vieme určiť až 800 tis. ročnú históriu klímy a to vďaka analýzam vrtov ICE Core GRIP, GISP2 a Vostok

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: GISP2, GRIP, izotopové analýzy, klimatické zmeny, Vostok, zaľadnenie
4
Od roku 1989 americké a európske vedecké komunity uskutočnili projekty na získanie paleoklimatických záznamov, aby na základe ich analýz dokázali veľmi presne charakterizovať klímu. Tieto projekty dostali názvy Greenland Ice Core Project (GRIP) a Greenland Ice Sheet Project Two (GISP2). Boli získané ľadovcové jadrá z grónskeho ľadovca. Uskutočnili množstvo analýz na stanovenie klímy v minulosti s možným predpokladaným scenárom do budúcnosti. Projekt GISP2 bol lokalizovaný v 72o 36′ N, 38o 30′ W a projekt GRIP v 72o 35′ N, 37o 38′ W (WGS84). Grafický výstup pre projekt GRIP je na obrázku 1. Výsledky sú publikované v článku časopisu Nature (Andersen et al. 2004). Výsledky projektov vedených v Grónsku boli publikované v mnohých významných periodikách. Výskum sa venoval viacerým aspektom – fyzikálnemu a chemickému zloženiu ľadovcov, vývoja klímy a klimatických zmien, radarovým analýzam, izotopovým profilom … (Dansgaard 2005). Niektoré zo záverov hovoria, že väčšina času z posledného glaciálu (medzi 117 000 do 11 500 cal BP*) nesie známky veľkej a ďaleko viac drastickejšej zmeny klímy v Grónsku ako v Európe alebo Antarktíde. Extrémne chladné boli približne roky 22 000 a 70 000 cal BP, kedy bolo v Grónsku v priemere o 25 °C chladnejšie ako v súčasnosti. V postglaciálnom období bola klíma relatívne stabilná s výnimkou silného ochladenia roku 8 250 cal BP (obr. 1, červená značka). Analýzami vzoriek z Grónskeho ľadovca autori určili […]
Continue Reading

Lavínové predispozície Nízkych Tatier

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, lavíny, Nízke Tatry, skialpinizmus
2
Nízke Tatry sú rozlohou najväčšie lavínové pohorie s podielom vysokohorského prostredia 10 %. Hlavný hrebeň sa tiahne východo-západným smerom s bočnými rázsochami vystupujúcimi najmä na sever od hlavného hrebeňa. Významnejšia časť z hľadiska lavínovej hrozby je Ďumbierska časť, kde sa nachádza 393 odtrhových zón. V Kráľohoľskej časti ich je len 35. Odtrhové zóny zaberajú celkovú rozlohu 1390 ha, s minimálnou 0,08ha a maximálnou 17,49 ha. Priemerná nadmorská výška je takmer 1660 m n. m., čo je o 220 metrov menej ako celoslovenský priemer. Priemerné rozpätie výšok je od 1609 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 1714 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 915 m a najvyššie položený odtrh vo výške 2017 m. Parameter sklonitostných pomerov je opäť vyjadrený ako priemer minimálnych, priemerných a maximálnych hodnôt každej zóny odtrhu. Priemerná hodnota za celý súbor je 31º. Je to o 3º menej oproti slovenskému priemeru. Priemer minimálnych hodnôt sklonu je približne 21º, priemer maximálneho sklonu je 36,2º, opäť sú to hodnoty menšie v porovnaní so súborom hodnôt všetkých sledovaných pohorí. Maximálny sklon odtrhu je 57,9º. Modálna hodnota expozície georeliéfu celého súboru hodnôt Nízkych Tatier je 104º, čiže východná orientácia. Transportné zóny v Nízkych Tatrách majú priemernú dĺžku takmer 700 m, čo je o vyše 150 metrov viac ako slovenský priemer. Najdlhšia transportná zóna má dĺžku […]
Continue Reading

Vysoké a Belianske Tatry z pohľadu lavínovej aktivity

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Vysoké Tatry · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, lavíny, Vysoké Tatry
2
Vysoké a Belianske Tatry (Východné Tatry) z pohľadu lavínovej aktivity predstavujú v rámci Slovenska výnimočné územie. Celé územie bolo v pleistocéne modelované glaciálnou činnosťou. Sú tu pozorovateľné viditeľné prejavy a stopy ľadovcovej činnosti, ktoré dávajú územiu jedinečný veľhorský charakter. Glaciálne črty boli premodelované holocénnymi procesmi a veľmi dynamické sú i recentné procesy. Reliéf vysokohorského prostredia je takmer výlučne bralného charakteru so strmými stenami prerušovanými úzkymi konkávnymi žľabovými formami. Okrem toho Východné Tatry majú významný vplyv na celkové štatistické ukazovatele z celoslovenského hľadiska. Preto bolo potrebné pristupovať k tomuto územiu jedinečným spôsobom (popísané v metodickej časti). Vytvorená databáza lavínových dráh a ich jednotlivých zón obsahuje 1806 odtrhových zón. Je to počet presahujúci polovicu (53,3%) všetkých odtrhových zón v rámci Slovenska. Odtrhové zóny zaberajú celkovú rozlohu 298 ha (10-násobne menšia ako v Západných Tatrách), s minimálnou 0,1 ha a maximálnou 0,78 ha. Toto číslo je z dôvodu odlišného charakteru reliéfu s úzkymi a uzavretými žľabmi Priemerná nadmorská výška je takmer 2070 m n. m., čo je o 200 metrov viac ako celoslovenský priemer. Priemerné rozpätie výšok je od 2050 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 2085 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 1171 m a najvyššie položený odtrh vo výške takmer 2606 m, čo je najvyššia hodnota v rámci Slovenska. Parameter sklonitostných pomerov je rovnako vyjadrený ako priemer minimálnych, priemerných […]
Continue Reading

Aká je Malá Fatra z hľadiska lavínovej ohrozenosti

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog · 0 comments · tags: geomorfológia, lavíny, Malá Fatra
3
Malá Fatra z hľadiska lavínového ohrozenia je pohorie, ktoré svojim charakterom vytvára predpoklady vzniku lavín rozsiahlých rozmerov. Pohorie Malej Fatry sa z hľadiska regionálneho geomorfologického členenia delí na Krivánsku Malú Fatru a Lúčanskú Malú Fatru. Z hľadiska definícií prezentovaných v úvodnej časti práce sa vyskytuje vysokohorské prostredie najmä v Krivánskej časti. V rozsiahlejšej Lúčanskej časti sa takmer nenachádza, okrem malých fragmentov v časti Martinské Hole. Tu je však charakter reliéfu takmer rovinatý, pre vznik lavín nevhodný. Napriek tomu sa tu lavíny vyskytujú – nie v najvyšších plochých častiach, ale v riedkych najmä listnatých lesoch. Sú známe lavínové udalosti v okolí Strečna a tiež napríklad vo Fačkovskom sedle. Charakter vysokohorského reliéfu Krivánskej Malej Fatry je prevažne hôľneho typu s výskytom kosodrevinového porastu. Vyše 50% vyčleneného územia zaberajú alpské lúky, približne 30% kosodrevinový porast a 20% lesný. Väčšinu tohto územia pokrývajú lavínové svahy. Počet odtrhových a transportných zón je 238, z celoslovenského meradla len 7% (viď príloha Atlas lavínových dráh SR – Malá Fatra). Vo svojej práci Milan (2006) publikoval 201 zmapovaných lavínových svahov. Akumulačné zóny sú zastúpené v počte 152, s rozlohou 136 ha. Celková rozloha odtrhových zón je 509 ha (8,4% z rozlohy v rámci Slovenska), s priemernou rozlohou 2,14 […]
Continue Reading

Atlas Tatier

17 decembra, 2015 · bymiroziak · in Blog · 0 comments ·
0
Atlas Tatier vyšiel na začiatku roka 2016. Obsahuje až 82 máp na 28 mapových listoch a dopĺňa ho 165 ilustrácií:. 1. TATRY AKO FYZICKOGEOGRAFICKÝ REGIÓN 2. KLÍMA 3. VODSTVO 4. GEOLOGICKÁ STAVBA A PODZEMNÉ VODY 5. RELIÉF 6. PôDY 7. TYPY PRÍRODNÉHO PROSTREDIA Tu si môžete objednať atlas.
Continue Reading
hľadať na stránke
Instagram

avalanche.guide

 211    937


Tagy
Alpy arktický vzduch Belianske Tatry blesky búrky chladny vzduch Druhé sneženie Extrémne prejavy počasia föhnový vietor geomorfológia GIS Grónsko izotopové analýzy Jet Stream klimatické zmeny kvartér lavínová analýza lavínové modely lavínové nešťastie lavínové psy lavínový kurz lavíny Malá Fatra mapa meteorológia METEOSAT Nízke Tatry oteplenie padavý vietor pleistocén počasie poľské Tatry Sea snow effect skialpinizmus sneženie studený front Taliansko tlaková níž trojkráľové ochladenie Vianoce vietor Vysoké Tatry zaľadnenie zimná príprava δ18O
Najnovšie články