Rozsiahle požiare v arktickej oblasti, prevažne na Sibíri, ale aj Kanade, môžu vytvoriť nebezpečnú slučku spätnej väzby klimatickej zmeny. Masívne požiare horiace v Arktíde uvoľnili len v júni, pred začiatkom tradičnej sezóny, toľko oxidu uhličitého do atmosféry ako vyprodukuje Švédsko za rok. To ale nie je to najhoršie.. https://twitter.com/PapyanAni/status/1156453631320875009 “Rozsah požiarov je v 16-ročnom satelitnom zázname bezprecedentná,” povedal Thomas Smith, vedecký pracovník na London School of Economics. “Zdá sa, že požiare sú viac severne ako obvykle a niektoré z nich zapálili rašelinové pôdy.” Teplejšie a suchšie podmienky dehydratujú rozsiahle rašelinové polia v celom regióne. Nielenže tieto zásoby predstavujú tisíce rokov uloženého uhlíka, ale môžu horieť pod zemou, dokonca aj počas arktických zím, roky a možno aj desaťročia. The #siberianfires in #KrasnoyarskKrai and #SakhaRepublic, #Russia now created a smoke lid extending over 4 and half million of sq km over central northern Asia. This is staggering. @m_parrington @CopernicusEU @DanLindsey77 pic.twitter.com/A8fleCzr3k — Santiago Gassó (@SanGasso) July 24, 2019 Oxid uhličitý nie je jediná vec, ktorej sa musíme obávať. Častice uvoľňované do atmosféry v dyme z ohňa môžu zachytávať teplo, čo zvyšuje účinky otepľovania klímy. Keď sa tieto častice usadia na snehu a ľade, znižujú ich odrazivosť, takže sa rýchlejšie topia, čo prispieva […]
Continue Reading