Nočné rozžiarené oblaky až 2 hodiny po západe slnka, alebo pred svitaním. Ak ste niečo podobné videli na oblohe, tak ste potom mali tú česť s oblakmi Noctilucent (NLC). Tieto oblaky vznikajú vysoko nad troposférou, kde sa tvorí oblačnosť pri všeobecnej cirkulácii atmosféry. Miesto vzniku oblakov Noctilucent je až 80km nad povrchom v mezosfére. V týchto vrstvách sa nachádza meteorický prach, ktorý tvorí kondenzačné jadrá pre vznik oblačnosti. A odkiaľ sa tu dostala vlhkosť? Tu nám vstupuje klimatický problém súčasnosti. Ľudia prvýkrát pozorovali nočné žiarenie v roku 1885, keď erupcia sopky Krakatoa v Indonézii vyvolala obrovské množstvo vodnej pary. V tom čase to bol prirodzený proces. Dnes sa potvrdzuje, že globálne otepľovanie ovplyvňuje vodný cyklus až do mezosféry. Kľúčovým plynom však nie CO2, ale metán. Výsledky viacerých štúdií naznačujú, že emisie metánu zvýšili koncentrácie vodnej pary v mezosfére asi o 40% od konca 18. storočia, čo viac ako zdvojnásobilo množstvo ľadu, ktorý sa tvorí v mezosfére. Ľudské aktivity sú hlavným dôvodom, prečo je nočné žiarenie dnes viditeľnejšie ako pred 150 rokmi. Tu si môžete porieť, ako sa fotografujú tieto oblaky Vedecký článok o vplyve globálneho otepľovania na vznik Noctilucent oblakov
Continue Reading