Ako sa pohybovali alpské ľadovce za posledných 120 000 rokov? (video)

HomeTag "geomorfológia"

Ako sa pohybovali alpské ľadovce za posledných 120 000 rokov? (video)

18 novembra, 2018 · bymiroziak · in Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: geomorfológia, klimatické zmeny, kvartér, Würm, zaľadnenie
4
Ľadovce v Alpách prešli v poslednom glaciáli veľmi mnoho kilometrov do dolín a naspäť. Len v poslednej dobe ľadovej, označenej ako Würm, to bolo viac ako 10-krát. To znamená, že formovali údolia oveľa intenzívnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Navyše obdobie Würm nepredstavovalo ani zďaleka najrozsiahlejšie zaľadnenie. Oveľa väčšie bolo napríklad predposledné – Riss, kedy sa vytvorili aj najväčšie alpské jazerá. Spolu trvalo striedanie glaciálov a interglaciálov okolo 2 miliónov rokov! Pre zaujímavosť si na konci animácie všimnite, ako sa Jadranské more vrátilo po zaľadnení do súčasnej podoby.
Continue Reading

Poznáte glaciálny štadiál Tatranská Lomnica? Členenie Vysokých Tatier počas posledného zaľadnenia.

24 januára, 2017 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Vysoké Tatry, Zaľadnenie · 0 comments · tags: geomorfológia, izotopové analýzy, kvartér, pleistocén, Vysoké Tatry, zaľadnenie
3
Málokto z vás vie, že aj na Slovensku máme vlastné tatranské členie štadiálov posledného zaľadnenia. Charakterizované bolo podľa lokalít, kde sa nachádzajú zodpovedajúce morénové akumulácie pre dané obdobie. Regionálne chronostratigrafické členenie Vysokých Tatier je najlepšie spracované v nadčasovej monografii Michala Lukniša – Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia (1973). Toto veľmi komplexné dielo charakterizuje históriu zaľadnenia Vysokých Tatier na základe detailných sedimentárnych analýz dostupných metód. Výskum sa uskutočnil na morénových akumuláciách, ktoré sa autor pokúsil začleniť do v tej dobe používanej stratigrafie a zároveň zavádza regionálne členenie Vysokých Tatier vo svetle výskumu realizovaného v zahraničí. Najmä však datovanie realizoval paralelizáciou s obdobím würm v Alpách. V tatranskej oblasti vychádzal z toho, že všetky morény, ktoré už ležia na vnútornej strane marginálnych morén štadiálnej oscilácie D (Veža), patria do neskorého würmu. Porovnanie týchto neskorších oscilácií čela ľadovcov s peľovým diagramom W. Kopperowej z rašeliniska „Na Grelu“ pri Novom Targu ukázalo takú nápadnú zhodu s jednotlivými etapami vývoja rastlinstva, najmä polohy hornej hranice lesa a oscilácií koncov ľadovcov v Tatrách, že Lukniš (1973) o túto zhodu oprel celú stratigrafiu morén posledného zaľadnenia. Posledné glaciálne maximum je podľa izotopovej stupnice OIS 2, čo zodpovedá 18 000 14C r. BP* (21 360 cal. 14C vek BP). Lukniš (1973) ďalej vychádza z toho, že silné oteplenie a zdvih hornej hranice lesa do […]
Continue Reading

Lavínová mapa Vysokých, Západných, Belianskych a poľských Tatier

10 januára, 2017 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Metodika lavínových máp, Vysoké Tatry · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, metodika lavínovový máp, poľské Tatry, Vysoké Tatry
3
Už je to tu, najrozsiahlejšia lavínová mapa pokrývajúca celé Tatry v interaktívnej podobe! Spolu vyše 3800 lavínových dráh, z toho 800 na poľskej strane. Toto dielo si vyžadovalo niekoľko rokov práce, ktorá ešte stále nie je finálna, ale rozhodol som sa pre zverejnenie beta verzie, najmä z dôvodu rozbehnutej zimy. Z návštevnosti stránky som usúdil, že aj napriek niektorým nedostatkom a nedokončeným veciam by bolo fajn zverejniť túto mapu. Musíte byť trochu aj zhovievaví k nedostatkom, lebo naozaj som ju tvoril od metodiky výskumu, vlastného výskumu, cez nekonečné mapovanie, vyhodnocovanie štatistických analýz nad atribútmi, programovaniu mapového okna, funkciounality, serverovým nastaveniam, po grafické úpravy takmer sám. Za spoluprácu by som chcel poďakovať Palimu Krajčímu (zmapoval pekne Západné Tatry), a Slosovi (identifikoval asi 1000 tatranských štítov). No a čo tu nájdete okrem tradičných lavínových máp, ktoré som už viackrát v článkoch popisoval? V prvom rade sú to tatranské šíty, vežičky, sedlá, veľmi detailne spracované. Tu sa ospravedlňujem za diakritiku, ktorá sa tradične pokašľala. Tá slovenská UTF-8 je katastrofa a musíme s tým ďalej niečo robiť. Ešte by som rád nejak pridal popisky, ktoré bude filtrovať podľa mierky zobrazenia. S tým sa tiež teba chvíľu pobaviť. Samozrejme rýchlosť zobrazovania, offline prístup, prípadne mobilnú […]
Continue Reading

Ako bol rozdelený pleistocén? Čo začalo obdobím Dryas a pokračovalo ako Allerød a Bølling?

22 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: Gauss-Matuyama, geomorfológia, kvartér, oteplenie, pleistocén, zaľadnenie, δ18O
0
Pleistocén je obdobie, ktoré sa spája so zaľadnením a je súčasťou kvartéru. Podľa najnovšej stratigrafie kvartéru a prijatej novej hranice pliocén-pleistocén je trvanie skorého pleistocénu 1,8 Ma BP. Z pohľadu paleomagnetizmu sa tu nachádza celé obdobie Matuyama. Analýzou zvyškového magnetizmu vybraných hornín sa dá určiť rozloženie geomagnetického poľa a jeho zmeny v jednotlivých geologických obdobiach. Posledným veľkým zvratom v zemskom magnetickom poli je hranica Matuyama-Brunhes z roku 0,78 Ma BP (Shackleton et al. 1990, Spell, McDougall 1992, Tauxe et al. 1996), ktorá sa identifikovala aj na základe analýz austrálskych a novozélandských pleistocénnych sedimentov (Pillans 2003). V tomto čase pozorujeme obdobie MIS (OIS) 19 (Zhou, Shackleton, 1999). Uvedená hranica sa prejavuje rovnako v morských aj kontinentálnych sedimentoch (pozri v Tauxe et al. 1996 a Zhou, Shackleton, 1999) a je tiež kľúčovým časovým ohraničením pre evolúciu ľudí a ich migrácie. Chronostratigrafia skorého pleistocénu s doteraz používanou hranicou pliocén-pleistocén a súčasnou hranicou pliocén-pleistocén, ktorá súvisí so zmenou polarity Gauss/Matuyama (Shackleton 1995) a používa sa od roku 2007 (Tabuľka prevzatá z: Gibbard et al. 2007) Hranica stredného a skorého pleistocénu je stanovená na základe paleomagnetických záznamov a predstavuje rozhranie medzi starším obdobím Matuyama a Brunhes. Časovo je to vek 0,78 Ma BP. Na základe záznamov morských izotopov kyslíka je to obdobie MIS 19, kedy sledujeme teplejší […]
Continue Reading

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (2. časť Digitálny model reliéfu, regularizovaný splajn s tenziou, IDW, plávajúce okno)

20 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Meteo, Metodika lavínových máp · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, GIS, lavíny, Malá Fatra, mapa, Nízke Tatry, skialpinizmus, Vysoké Tatry
0
Kľúčovú úlohu pri identifikovaní miest ohrozovaných lavínovou aktivitou má digitálny model reliéfu (DMR) a jeho morfometrických parametrov. Čo je teda DMR a ako sa tvorí? DMR tvorí množinu polohovo určených údajov o nadmorskej výške. Je to zjednoduchšene povedané 3D model reliéfu. Takáto množina bodov síce definuje priebeh nadmorských výšok, ale nepopisuje geometrické vlastnosti reliéfu. Geometrické vlastnosti sú charakterizované prostredníctvom morfometrických veličín, ktoré popisujú geometrickú štruktúru reliéfu a sú exaktne vyjadrené morfometrickými charakteristikami. Základnú množinu týchto ukazovateľov tvorí sklon, orientácia voči svetovým stranám a normálová spádnicová a horizontálna krivosť reliéfu definujúce spolu geometrické formy reliéfu. Ukážka základných morfometrických parametrov na modelovom území Malej Fatry. Takéto výstupy boli urobené pre všetky sledované pohoria. Ďalej sa dozviete, že dokonca v 3 rôznych druhoch zhladenia (generalizácie), kvôli zachyteniu všetkých lavínových oblastí. V súčasnosti najpresnejšími podkladovými dátami pre tvorbu DMR je výškové bodové pole získané pomocou diaľkovej snímacej techniky LIDAR (Light Detection And Ranging). Tento prístup je však vzhľadom k rozsiahlemu mapovanému územiu príliš finančne náročný. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú zvektorizované vrstevnice zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000. Tento podkladový údaj bol použitý pre významné časti jednotlivých pohorí, ako je napríklad centrálna časť Krivánskej Malej Fatry, oblasť Chopku a Ďumbiera v Nízkych Tatrách, Parichvost a Žiarska dolina v Západných Tatrách. Vo Vysokých Tatrách pre Malú […]
Continue Reading

Ako som tvoril lavínové mapy Slovenska? (1. časť – Základné postupy, kritériá a rozlišovacie úrovne)

15 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Metodika lavínových máp, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, metodika lavínovový máp
0
Lavínové dráhy predstavujú miesta vzniku lavín, ich transportu a následnej akumulácie. V teréne nie je vždy jednoduché rozlíšiť najmä miesta odtrhov, pretože k vzniku lavín nedochádza vždy na tých istých miestach. Konkrétny bod, respektíve línia odtrhu je veľmi závislá nielen od terénnych predpokladov, ale aj od momentálnych vlastností vnútorných štruktúr snehovej pokrývky. Aby sme okruh vplývajúcich faktorov uzavreli, tak sú to najmä aktuálne meteorologické podmienky, ktoré významne ovplyvňujú stabilitu snehovej pokrývky. Empirické metódy mapovania odtrhových oblastí lavínových dráh veľmi často predchádzajú, prípadne v neskoršej etape verifikujú výsledky získané numerickými, matematickými, prípadne fyzikálne orientovanými modelmi. Spojenie týchto dvoch prístupov je aplikované pri mapovaní lavínových dráh vysokohorského prostredia Slovenska. Na Slovensku existuje tzv. Kataster lavínových dráh, ktorého evidenciu má na starosti Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Tento kataster bol vytvorený na základe mapovania Milana (1981) a na každom z pohorí spolupracovali zamestnanci a dobrovoľníci vtedajšej Horskej služby. Boli to zväčša ľudia, ktorí terén bezprostredne poznali. V súčasnej podobe predstavuje súbor máp 1:10 000, v ktorých sú ručne zakreslené lavínové dráhy. V niektorých prípadoch uvedený kataster slúžil ako cenný zdroj informácií, avšak nepredstavoval nosnú kostru. Vo väčšej miere bola využitá staršia publikácia autora Kňazovického (1978), ktorý publikoval Atlas lavínových dráh SSR v mierke 1:50 000. Je to ucelené, ľahšie dostupné dielo. Ohrozované miesta sú schematický znázornené pomocou trojuholníkov […]
Continue Reading

Lavínová mapa Veľkej Fatry

14 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, skialpinizmus, Veľká Fatra
0
Pohorie, kde sa odohralo najväčšie lavínové nešťastie na Slovensku je Veľká Fatra. K udalosti došlo 6.2. 1924 a vyžiadala si 18 obetí, prevažne detí.  Počtom lavínových dráh je toto pohorie ale najmenšie. Asi tu zohráva dôležitú úlohu fakt, že sa tu v minulosti stavali osady v dosahu veľkých lavín. Tie boli domovom prevažne lesných robotníkov. Najrozsiahlejšie lavínové plochy sa rozprestierajú z vrcholu Krížna. Do mapy by mali postupne pribudnúť turistické trasy a fotografie lavínových dráh. Vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je prevažne hôľneho charakteru. Rozloha je väčšia v porovnaním s Malou Fatrou, avšak percentuálne zastúpenie pásiem nadmorských výšok je rozdielne. Prevláda tu územie v rozmedzí 1000 až 1200 m nad morom. V týchto výškach sú zastúpené prevažne ihličnaté monokultúry prípadne zmiešané lesy mierneho pásma. Vysokohorské prostredie zaberá 7,4 % plochy územia. Spomedzi pohorí s významným vplyvom lavínovej činnosti sa tu nachádza najmenej odtrhových pásiem lavínových dráh zo sledovaných geomorfologických celkov. Tieto lavínové dráhy však významne vplývajú na ľudské aktivity v týchto oblastiach. Najaktívnejšia lavínová oblasť pohoria je v okolí Krížnej. Z jej svahov sa odtrhli lavíny, ktoré boli najničivejšie v dejinách Slovenska. Počas takejto katastrofy zahynuli vo februári 1924 obyvatelia žijúci v osade Rybô. I v súčasnosti patria tieto svahy aj napriek snahe o vysadenie kosodrevinového porastu k veľmi aktívnym. Na území vysokohorského prostredia […]
Continue Reading

Čo má spoločné zaľadnenie, kvartér, Milankovič a otočenie magnetického poľa Zeme, Gauss-Matuyama?

14 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Vysoké Tatry, Zaľadnenie · 0 comments · tags: Gauss-Matuyama, geomorfológia, holocén, klimatické zmeny, kvartér, Milankovičove cykly, pleistocén, zaľadnenie
1
Pojem kvartér bol navrhnutý už v roku 1829 Desnoyersom pre morské sedimenty v povodí Seiny, hoci tento termín sa už používal na konci 18. storočia. O niečo neskôr v roku 1839 navrhol Lyell pre obdobie nasledujúce po pliocéne pomenovanie pleistocén. Základom mu bol výskum mäkkýšov, ktorých väčšina sa vyskytuje aj v súčasnosti (Gradstein et al. 2004). Oba termíny – pleistocén a kvartér sa stali synonymom pre pojem doba ľadová. Avšak, na rozdiel od pleistocénneho konceptu, obdobie kvartéru zahŕňa Lyellov pôvodný termín „recent“, ktorý bol na treťom medzinárodnom geologickom kongrese (IGC) v Londýne roku 1885 nazvaný holocén (znamenajúci „wholly recent“, čo v preklade znamená úplná súčasnosť). Pojem recent sa teda zúžil len na pomenovanie práve prebiehajúcich dejov, ktoré sú však ukotvené na konci holocénu. Ukážka kvartérnych sedimentov trógu z (a) Adylsu na Kaukaze a (b) Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách. Pokým na Kaukaze ešte sedimenty tvoria výplň dolín, vo Vysokých tatrách už boli rozplavené v predhorí. V histórii prešla chronostratigrafická tabuľka viacerými zmenami a menila sa aj pozícia kvartéru, ktorý sa dostával do rôznych polôh. Medzinárodná komisia pre stratigrafiu navrhovala niekoľko umiestnení kvartéru v rámci systému. Prvou bolo umiestnenie kvartéru ako nehierarchickú úroveň, len ako nejaké vsunuté obdobie v neogéne, na rozmedzí éry a periódy. Ďalším návrhom bolo vytvorenie nehierarchického stupňa subperiódy kvartéru […]
Continue Reading

Lavínová mapa Nízkych Tatier

13 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Lavínové mapy, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, GIS, lavíny, mapa, Nízke Tatry, skialpinizmus
1
Ďaľšou publikovanou mapou lavínových dráh sú Nízke Tatry. Toto pohorie je svojou atraktivitou pre lyžovanie a skialpinizmus veľmi často nebezpečné pre ľudí a dochádza tu k častým úrazom a úmrtiam. Ide najmä o oblasť Chopku, Ďerešských kotlov, prípadne Chabenca. Postupne sa budem snažiť pridávať lokality, kde došlo k lavínovým nehodám. Zatiaľ je tu zachytené miesto, kde zahynul kolega geomorfológ a lavinológ… Verím, že už tieto smutné miesta nebudú viac pribúdať a skôr sa tu zaznačia len lokality z historických záznamov. Za spoluprácu pri tvorbe mapy ďakujem Barborke Tajbošovej, absolventke Katedry fyzickej geografie a geoekológie PRIF UK.
Continue Reading

Využitie jaskynnej výzdoby na analýzu klímy poslednej medziľadovej doby Eem

07 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: Eem, geomorfológia, izotopové analýzy, klimatické zmeny, zaľadnenie, δ18O
1
Popri analýzam ľadovcových jadier a izotopom kyslíka z morských sedimentov, ďalšou možnosťou ako rekonštruovať paleoklímu je použitie izotopov kyslíka δ18O zo sintrov, ktoré tvoria jaskynnú výzdobu. Príkladom sintru používaného na tento druh výskumu je stalagmit. V ňom sú klimatické údaje uložené podobne ako v dreve. Už pri pohľade na odborne odrezaný stalagmit je možné určiť rôzne obdobia jeho vývoja. Momentálne metódy (Th/U a U/Pb) dovoľujú datovať sintre do veku okolo 800 ka BP. Proces získania δ18O zo sintrov a rovnicu na výpočet priemernej ročnej teploty pri vzniku vzorky opísal Epstein v roku 1953 a revidovaná bola Sharpom (2007). Použitím tejto rovnice sa viacerí výskumníci pokúsili rekonštruovať klímu v rôznych historickým obdobiach. Ich výstupy však existujú len vo forme grafov. Extrapoláciou výsledkov vznikli mapy rekonštruovanej klímy v poslednej medziľadovej dobe (135 – 115ka BP). Napriek tomu, že kras zaberá až 13% povrchu súše, konečný počet použitých vzoriek bol 38 lokalizovaných na rôznych miestach severnej pologule. Práve nízky počet lokalít (jaskýň a ložísk sintrov) mal negatívny dopad na interpoláciu teplôt za použitia metódy Co-Kriging. Nízky počet sintrov bol najmä v dôsledku ich vzácnosti a jedinečnosti, ktorá by sa mohla výskumom zničiť. Použité boli preto len poškodené, prípadne tie, ktoré sa v minulosti využili na iný výskum. Tak isto je možné využiť sintre […]
Continue Reading

Ako poznáme históriu klímy? Aj vďaka izotopom kyslíka OIS δ18O z morských sedimentov

06 decembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Klimatické zmeny, Zaľadnenie · 0 comments · tags: geomorfológia, izotopové analýzy, klimatické zmeny, kvartér, zaľadnenie, δ18O
2
Štúdiom izotopov morských sedimentov sa zistila prítomnosť vyše 50 chladných období za posledných 2,6 Ma BP, tiež označované tradičným názvom glaciály, podľa prítomnosti zaľadnených častí pevniny. Zaužívané stratigrafické systémy sa opierali o datovanie na základe analýz terestriálneho prostredia a často mali len regionálny charakter. Vytvárali sa regionálne obmedzené chronostratigrafie, ktoré boli len všeobecným pomenovaním s relatívnym datovaním. Analýza morských sedimentov predstavuje nový prístup k absolútnemu datovaniu kvartéru. Doteraz zaužívané metódy dokázali len v hrubých rysoch rozdeliť jednotlivé etapy striedania chladnejších a teplejších období. Významná sa ukázala analýza OIS (oxygen isotope stages), ktorá sleduje prítomnosť izotopov kyslíka δ18O (obr. 1). Ako jednu z hlavných stratigrafií v členení kvartéru (Gibbard et al. 2007) ju použili International Commission on Stratigraphy’s (ICS) jej subkomisia Quaternary Stratigraphy (SQS), v spolupráci s International Union for Quaternary Research’s (INQUA) a Commission on Stratigraphy and Chronology (SACCOM) pri Globálnej chronostratigrafickej porovnávacej tabuľke za posledných 2,7 Ma BP.     Krivka vykresľujúca priebeh izotopov kyslíka δ18O (pomer δ18O a δ16O) vychádza z analýz fosílnych Foraminifera z morského dna. Zmeny v sledovaných hodnotách sú meradlom globálneho zaľadnenia, ktoré je závislé od globálnej teploty Zeme a podmieňuje výšku hladiny mora (Gibbard et al. 2007). Výskum zástupcov Foraminifera je alternatívnou metódou pre biostratigrafické členenie. Údaje od súčasnosti po 0,34 Ma BP vychádzajú zo záznamov […]
Continue Reading

Lavínové predispozície Nízkych Tatier

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Sneh a lavíny · 0 comments · tags: geomorfológia, lavíny, Nízke Tatry, skialpinizmus
2
Nízke Tatry sú rozlohou najväčšie lavínové pohorie s podielom vysokohorského prostredia 10 %. Hlavný hrebeň sa tiahne východo-západným smerom s bočnými rázsochami vystupujúcimi najmä na sever od hlavného hrebeňa. Významnejšia časť z hľadiska lavínovej hrozby je Ďumbierska časť, kde sa nachádza 393 odtrhových zón. V Kráľohoľskej časti ich je len 35. Odtrhové zóny zaberajú celkovú rozlohu 1390 ha, s minimálnou 0,08ha a maximálnou 17,49 ha. Priemerná nadmorská výška je takmer 1660 m n. m., čo je o 220 metrov menej ako celoslovenský priemer. Priemerné rozpätie výšok je od 1609 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 1714 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 915 m a najvyššie položený odtrh vo výške 2017 m. Parameter sklonitostných pomerov je opäť vyjadrený ako priemer minimálnych, priemerných a maximálnych hodnôt každej zóny odtrhu. Priemerná hodnota za celý súbor je 31º. Je to o 3º menej oproti slovenskému priemeru. Priemer minimálnych hodnôt sklonu je približne 21º, priemer maximálneho sklonu je 36,2º, opäť sú to hodnoty menšie v porovnaní so súborom hodnôt všetkých sledovaných pohorí. Maximálny sklon odtrhu je 57,9º. Modálna hodnota expozície georeliéfu celého súboru hodnôt Nízkych Tatier je 104º, čiže východná orientácia. Transportné zóny v Nízkych Tatrách majú priemernú dĺžku takmer 700 m, čo je o vyše 150 metrov viac ako slovenský priemer. Najdlhšia transportná zóna má dĺžku […]
Continue Reading

Vysoké a Belianske Tatry z pohľadu lavínovej aktivity

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog, Vysoké Tatry · 0 comments · tags: Belianske Tatry, geomorfológia, lavíny, Vysoké Tatry
2
Vysoké a Belianske Tatry (Východné Tatry) z pohľadu lavínovej aktivity predstavujú v rámci Slovenska výnimočné územie. Celé územie bolo v pleistocéne modelované glaciálnou činnosťou. Sú tu pozorovateľné viditeľné prejavy a stopy ľadovcovej činnosti, ktoré dávajú územiu jedinečný veľhorský charakter. Glaciálne črty boli premodelované holocénnymi procesmi a veľmi dynamické sú i recentné procesy. Reliéf vysokohorského prostredia je takmer výlučne bralného charakteru so strmými stenami prerušovanými úzkymi konkávnymi žľabovými formami. Okrem toho Východné Tatry majú významný vplyv na celkové štatistické ukazovatele z celoslovenského hľadiska. Preto bolo potrebné pristupovať k tomuto územiu jedinečným spôsobom (popísané v metodickej časti). Vytvorená databáza lavínových dráh a ich jednotlivých zón obsahuje 1806 odtrhových zón. Je to počet presahujúci polovicu (53,3%) všetkých odtrhových zón v rámci Slovenska. Odtrhové zóny zaberajú celkovú rozlohu 298 ha (10-násobne menšia ako v Západných Tatrách), s minimálnou 0,1 ha a maximálnou 0,78 ha. Toto číslo je z dôvodu odlišného charakteru reliéfu s úzkymi a uzavretými žľabmi Priemerná nadmorská výška je takmer 2070 m n. m., čo je o 200 metrov viac ako celoslovenský priemer. Priemerné rozpätie výšok je od 2050 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 2085 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 1171 m a najvyššie položený odtrh vo výške takmer 2606 m, čo je najvyššia hodnota v rámci Slovenska. Parameter sklonitostných pomerov je rovnako vyjadrený ako priemer minimálnych, priemerných […]
Continue Reading

Aká je Malá Fatra z hľadiska lavínovej ohrozenosti

30 novembra, 2016 · bymiroziak · in Blog · 0 comments · tags: geomorfológia, lavíny, Malá Fatra
3
Malá Fatra z hľadiska lavínového ohrozenia je pohorie, ktoré svojim charakterom vytvára predpoklady vzniku lavín rozsiahlých rozmerov. Pohorie Malej Fatry sa z hľadiska regionálneho geomorfologického členenia delí na Krivánsku Malú Fatru a Lúčanskú Malú Fatru. Z hľadiska definícií prezentovaných v úvodnej časti práce sa vyskytuje vysokohorské prostredie najmä v Krivánskej časti. V rozsiahlejšej Lúčanskej časti sa takmer nenachádza, okrem malých fragmentov v časti Martinské Hole. Tu je však charakter reliéfu takmer rovinatý, pre vznik lavín nevhodný. Napriek tomu sa tu lavíny vyskytujú – nie v najvyšších plochých častiach, ale v riedkych najmä listnatých lesoch. Sú známe lavínové udalosti v okolí Strečna a tiež napríklad vo Fačkovskom sedle. Charakter vysokohorského reliéfu Krivánskej Malej Fatry je prevažne hôľneho typu s výskytom kosodrevinového porastu. Vyše 50% vyčleneného územia zaberajú alpské lúky, približne 30% kosodrevinový porast a 20% lesný. Väčšinu tohto územia pokrývajú lavínové svahy. Počet odtrhových a transportných zón je 238, z celoslovenského meradla len 7% (viď príloha Atlas lavínových dráh SR – Malá Fatra). Vo svojej práci Milan (2006) publikoval 201 zmapovaných lavínových svahov. Akumulačné zóny sú zastúpené v počte 152, s rozlohou 136 ha. Celková rozloha odtrhových zón je 509 ha (8,4% z rozlohy v rámci Slovenska), s priemernou rozlohou 2,14 […]
Continue Reading
hľadať na stránke
Instagram

avalanche.guide

 201    932


Tagy
Alpy arktický vzduch Belianske Tatry blesky búrky chladny vzduch Druhé sneženie Extrémne prejavy počasia föhnový vietor geomorfológia GIS Grónsko izotopové analýzy Jet Stream klimatické zmeny kvartér lavínová analýza lavínové modely lavínové nešťastie lavínové psy lavínový kurz lavíny Malá Fatra mapa meteorológia METEOSAT Nízke Tatry oteplenie padavý vietor pleistocén počasie poľské Tatry Sea snow effect skialpinizmus sneženie studený front Taliansko tlaková níž trojkráľové ochladenie Vianoce vietor Vysoké Tatry zaľadnenie zimná príprava δ18O
Najnovšie články