13. decembra 1916 sa odohrala jedna z najväčších katastrof spôsobená počasím v dejinách. V južných Alpách došlo počas zimy 1916-17 k viacerým súhram meteorologických anomálií a následne lavíny zabili tisíce vojakov a civilistov. Nový pohľad na udalosť poskytujú poznatky založené kombinácií štatisticko-matematických analýz a historických dokumentov. Pred storočím bola Európa uprostred vojny. Na talianskom fronte, Rakúsko-Uhorské a Talianske jednotky proti sebe bojovali na jedných z najhorších bojísk histórie – na vrcholkoch juhovýchodných Álp. Tu sa boje takmer zastavili, nakoľko nastala úplne iná vojna – vojna proti zime, ľadu a snehu. S priemernými zrážkami na niektorých miestach presahujúcimi 2 metre za rok je táto časť Álp jednou z najvlhších oblastí v Európe. Vojaci boli doslova pochovávaní snehom a ich telá vystavené  v zmenšujúcich sa ľadovcoch sú smutnou spomienkou na tento masaker. Zima 1916-17 bola jednou z najväčších, čo sa týka množstva snehových zrážok 20. storočia, fakt, ktorý si všimli aj vtedajší ľudia. Medzi novembrom 1916 a januárom 1917 bol úhrn zrážok na dnešných Taliansko-Slovinských hraniciach 1432mm, približne 80% celkového ročného úhrnu. Po suchom februári spadlo v období od marca až apríla ďalších 560 mm zrážok. Avšak bol jeden konkrétny deň ktorý tragicky vstúpil do dejín – 13. december 1916. V tento deň po týždeň dlhom hustom snežení nasledovala advekcia teplej, vlhkej vzduchovej hmoty […]
Continue Reading