Lavínové dráhy predstavujú miesta vzniku lavín, ich transportu a následnej akumulácie. V teréne nie je vždy jednoduché rozlíšiť najmä miesta odtrhov, pretože k vzniku lavín nedochádza vždy na tých istých miestach. Konkrétny bod, respektíve línia odtrhu je veľmi závislá nielen od terénnych predpokladov, ale aj od momentálnych vlastností vnútorných štruktúr snehovej pokrývky. Aby sme okruh vplývajúcich faktorov uzavreli, tak sú to najmä aktuálne meteorologické podmienky, ktoré významne ovplyvňujú stabilitu snehovej pokrývky.
Empirické metódy mapovania odtrhových oblastí lavínových dráh veľmi často predchádzajú, prípadne v neskoršej etape verifikujú výsledky získané numerickými, matematickými, prípadne fyzikálne orientovanými modelmi. Spojenie týchto dvoch prístupov je aplikované pri mapovaní lavínových dráh vysokohorského prostredia Slovenska.
Na Slovensku existuje tzv. Kataster lavínových dráh, ktorého evidenciu má na starosti Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Tento kataster bol vytvorený na základe mapovania Milana (1981) a na každom z pohorí spolupracovali zamestnanci a dobrovoľníci vtedajšej Horskej služby. Boli to zväčša ľudia, ktorí terén bezprostredne poznali. V súčasnej podobe predstavuje súbor máp 1:10 000, v ktorých sú ručne zakreslené lavínové dráhy. V niektorých prípadoch uvedený kataster slúžil ako cenný zdroj informácií, avšak nepredstavoval nosnú kostru. Vo väčšej miere bola využitá staršia publikácia autora Kňazovického (1978), ktorý publikoval Atlas lavínových dráh SSR v mierke 1:50 000. Je to ucelené, ľahšie dostupné dielo. Ohrozované miesta sú schematický znázornené pomocou trojuholníkov a priradený je atribút frekvencie ohrozenia.
Spomenuté podkladové dáta slúžili na lepšiu orientáciu vo vysokohorskom prostredí, aby sa utvorila základná predstava o lokalitách s lavínovým nebezpečenstvom. Dôležitým realizačným krokom bolo vytvorenie areálov ohrozovaných lavínovou činnosťou na podklade vegetačnej pokrývky. Tak sa nám vytvorila databáza lavínových dráh približujúca sa reálnemu stavu. Vegetačný kryt je najlepšie pozorovateľný na rektifikovaných leteckých snímkach. V zásade sa rozlišujú tri druhy vegetačnej pokrývky – les, kosodrevina a alpínske lúky (vrátane prípadných výstupov skalného podložia). Lesný porast vytvára stabilizačné podmienky pre snehovú pokrývku, preto vo väčšine prípadoch sa tu lavínové dráhy nezakresľovali. V ďalších, detailnejších etapách, sme pri terénnom výskume objavili v lese lokality ohrozované lavínami. Jedná sa najmä o riedke listnaté lesné spoločenstvá. Kosodrevinový porast tiež predstavuje stabilizačný prvok v krajine, ale pri zasnežení dochádza k vzniku povrchových lavín. Okrem toho je tu prítomná vnútorná tenzia, ktorá neustále pôsobí na snehovú pokrývku prostredníctvom kosodreviny. Snehová pokrývka je preto v neustálom napätí. Z týchto dôvodov boli lavínové dráhy zakresľované i na tomto type porastu. Väčšina lavínových dráh sa však viaže na alpínske lúky a výstupy skalného podložia.
Pri mapovaní bolo potrebné zohľadniť pracovný protokol, kde boli zadefinované kroky a postupy, ktoré bolo treba dodržať. Zároveň sa vyplnili informácie potrebné pre jednotlivé časti databázy a pre každé pohorie, v ktorom je potenciálne riziko vzniku lavín. Nasledujúce kroky predstavujú chronologický postup mapovania lavínových dráh pre vysokohorské prostredie slovenských pohorí:
- Vyhraničenie lavínových dráh prostredníctvom historických podkladov (Atlas lavínových dráh SSR) a súčasnej vegetácie (ortofotosnímky – Mapy Google, 2011, s rozlíšením 1m/pixel, získané a priradené pomocou softvéru Google Maps Downloader 6.329).
- Úprava hraníc lavínových dráh pomocou DMR a odvodených morfometrických charakteristík (sklon, orientácia, normálová spádnicová, ale najmä však horizontálna krivosť reliéfu).
- Stanovenie geomorfologického prejavu lavínových procesov na reliéfe.
- Osobitné vyčlenenie zóny odtrhu, transportu a akumulácie.
- Vykreslenie možných línií v smere a celej dĺžke potenciálneho toku lavín.
- Začlenenie jednotlivých dráh (resp. odtrhových zón) do kategórie podľa početnosti výskytu lavín a geomorfologického prejavu.
- Vyčlenenie mikropovodí zoskupujúcich spadajúce lavínové dráhy v rámci dolín.
Okrem toho sa výskum realizoval pre rôzne rozlišovacie úrovne a miery presnosti:
- Úroveň v rámci pohoria, zodpovedajúca rozlíšeniu vegetácie vo vysokohorskom prostredí pohoria pomocou rektifikovaných ortofotosnímok. Mapovanie sa realizovalo pre konečnú mierku 1:50 000. Lavínové dráhy vyčlenené na podklade DMR (pixel 5×5 m) a vegetačnej pokrývky sa však oveľa detailnejšie mapovali, nakoľko vegetáciu veľmi jednoducho rozlíšime aj pri zobrazení 1:1 000. Možné zdroje nepresností predstavoval vek snímok (7 rokov) a nepresnosť vstupného DMR generovaného z topografických máp mierky 1:50 000. Ostatné úrovne už neboli vyhodnotené celoplošne pre celé vysokohorské prostredie Slovenska, ale len niektoré vybrané lokality.
- Úroveň v rámci mikropovodí vysokohorských dolín, kde sú zachytené lavínové dráhy z prvej úrovne. Doplnené boli terénnym výskumom, aktuálnymi pozemnými snímkami vegetácie a spoluprácou s ľuďmi, ktorí detailne poznajú lokálne podmienky v teréne. Vystupovali tu najmä dráhy vzniknuté v riedkych listnatých lesoch. Tie nebolo možné jednoznačne identifikovať pomocou leteckých snímok, ale bol potrebný terénny výskum. Išlo predovšetkým o úpravu hraníc utvorených pôvodne podľa aktuálneho stavu vegetácie zachyteného na ortofoto snímkach. Konečné mapy sú v mierke 1:10 000.
- Úroveň v rámci jednej lavínovej dráhy (prípadne malého množstva susediacich dráh). Táto úroveň počíta s presným vyhraničením lavínovej dráhy a jej potenciálneho toku energie a materiálu pomocou GPS. Tu bolo možné akceptovať presnosť na úrovni 5 – 10 metrov (horizontálne a vertikálne), podľa dostupnosti terénu a viditeľnosti znakov lavínovej činnosti, na základe ktorých sa dali identifikovať miesta odtrhov lavín. Konečné mapy sú v mierke 1:5 000 – 1:2 000, vzhľadom k veľkosti sledovanej dráhy.
Súčasná lavínová dráha predstavuje dráhu upravenú na základe leteckých snímok a detailného terénneho výskumu na úrovni III. Dráha podľa SLP predstavuje lavínovú dráhu vedenú v Katastri lavínových terénov SLP.
Vypĺňanie protokolov pri mapovaní sa riadilo určitými postupmi a kritériami. Pri úprave hraníc lavínových dráh na zodpovedajúcej úrovni I. a pre body 1. a 2. z vyššie uvedeného chronologického metodického postupu, bolo potrebné dodržať nasledovné kritéria:
- Viesť hranice lavínových dráh na miestach, kde sú schematicky zobrazené dráhy v Atlase lavínových dráh SSR, pokiaľ nie sú výrazne zarastené súvislým lesným porastom (podľa leteckej snímky, prípadne snímky z terénu)
- Zohľadniť konkávnosť pri horizontálnych formách a pri sklonoch nad 10º považovať konkávny svah za lavinózny (ak nie je pokrytý lesom alebo hustou kosodrevinou).
- Horizontálne formy vytvorené z DMR, ktorý je viac zhladený (obr. 6, c) sú vhodnejšie pre vyčlenenie väčších dráh.
- Využitie spádnicových foriem na vyčlenenie miest odtrhu, transportu a akumulácie podľa identifikovaných inflexných bodov na DMR.
- Menšie dráhy zoskupovať do väčších celkov pokiaľ sa vzájomne prekrývajú. Oddelia sa od seba odtrhové zóny.
- Dávať si pozor na šírku dráhy v mieste transportu a akumulácie, aby zodpovedala rozšíreniu vegetácie.
- Jednotlivé polygóny sa nesmú navzájom prekrývať, aby sa zabezpečila topologická korektnosť, treba ich dôsledne orezať.
- Explicitne vyčleniť problematické miesta mapovania a popísať rozhodovací proces pri ich vykresľovaní.
- Pri dráhach so šírkou menšou ako 50 metrov zakresliť dráhu ako líniu. Týka sa to najmä lavínových dráh vo Vysokých Tatrách (žľabové lavíny) na miestach, kde nie je kvalitné podkladové DTM a vyhraničuje sa len pomocou ortofoto snímok.
- Pri žľabových lavínach vo Vysokých Tatrách sledovať biele línie na úsypiskových kužeľoch, ktoré indikujú častú lavínovo-múrovú aktivitu.
- Vo Východných Tatrách mapovať odtrhové zóny ako body, ktorým sa priradí atribút polomeru (rádius), z ktorých sa vytvorí buffer zóna na základe priradenia hodnoty do atribútovej tabuľky pre každý bod. Táto zóna predstavuje odtrhovú zónu v tvare kružnice, čo je z dôvodu hustej siete odtrhov malých rozmerov.
- Pri mapovaní je nastavená referenčná mierka v geografickom informačnom systéme na 1:10 000, pričom sa bodové odtrhové zóny zobrazia s polomerom 25 m, aby sa dal lepšie priradiť atribút vstupujúci do vytvorenia buffer zóny.
