Jeseň pomaly končí, a to znamená, že sezónne predpovede na zimu môžu začať. Septembrové predpovede často nazývame ako “skoré vyhliadky na zimu” nakoľko vieme predpovedať základné črty počasia na najbližších 3-5 mesiacov. Väčšinou sa jedná o nižšiu pravdepodobnosť a dôveryhodnosť, ale niekedy dlhodobá predpoveď môže poskytnúť náznaky možného vývoja.
Existuje jedna dôležitá vec, ktorú treba mať na pamäti, predtým ako sa pozrieme do meteorologickej budúcnosti. Dlhodobé predpovede sa využívajú pre širší prehľad, kde sú údaje často spriemerované. Dlhodobé predpovede nikdy nepredpovedajú teplotu, napr. 28. januára 2020 o 12:48 miestneho času, pretože to zatiaľ nie je možné. Hlavnou úlohou dlhodobých predpovedí je napr. vypočítať či v januári 2020 bude priemerný tlak vzduchu v severnom Atlantiku alebo severnom Pacifiku vyšší alebo nižší v porovnaní s dlhodobým priemerom, alebo napríklad aká pravdepodobná je šanca v %, že sa vytvorí silná anticyklóna vo februári nad Sibírom. Keď už poznáme podstatu dlhodobej predpovede, môžme ľahko zistiť, že fráza typu “Keď nevieme predpovedať ani 3 dni dopredu, prečo strácame čas predpovedaním na ďalšie 3 mesiace” je celkom nepravdivá. To znamená, že dlhodobá predpoveď je kompletne odlišná od tej, ktorú poznáme z TV. Je rozdiel predpovedať počasie vo vašom okolí na tri-štyri dni a je rozdiel predpovedať hodnoty tlaku vzduchu v Atlantickom oceáne v januári a februári. Je to ako porovnávať jablká s hruškami. Obidve sú ovocia, ale pestujú sa na iných stromoch a chutia inak.
Najčastejšie používaným parametrom je 500 hPa anomália geopotenciálnej výšky. Jednoducho povedané, predpovedá anomálie tlaku vzduchu (vyššia/nižšia ako je dlhodobý priemer). Je všeobecne známe, že tlak vzduchu klesá s rastúcou nadmorskou výškou. Geopotenciálna výška nám teda hovorí akú hodnotu má tlak vzduchu v určitej nadmorskej výške (500 hPa alebo 700 hPa). Zvyčajne sa stretávame s hodnotou tlaku 500 hPa v nadmorskej výške medzi 5000-6000m a tlakom 700 hPa v nadmorskej výške 2600-3100m. V oblasti veľmi nízkeho tlaku vzduchu sa môžme stretnúť s geopotenciálnou výškou 500 hPa menej než 5000 m a naopak v oblasti veľmi vysokého tlaku vzduchu v nadmorskej výške nad 5800 m. V dlhodobých predpovediach sa radšej ako na mesačné priemery nad rozľahlými oblasťami zameriavame na anomálie geopotencialnej výšky. Hodnota geopotenciálnej výšky nie je hodnota tlaku pri povrchu zeme (hladina mora). Z anomálií geopotenciálnej výšky môžeme interpretovať, kde a s akou pravdepodobnosťou by sa mohli vyskytnúť cyklóny (záporné hodnoty = nízky tlak) a anticyklóny (kladné hodnoty = vysoký tlak). Z týchto údajov môžeme ďalej interpretovať, kde je pravdepodobnosť výskytu teplého vzduchu. Napríklad vo východnej časti v oblasti s nízkym tlakom alebo v západnej časti v oblasti s vyšším tlakom vzduchu, kde zvyčajne nachádzame teplé juhozápadné prúdenie. Opakom je studený vzduch, ktorý nachádzame zvyčajne na západnej strane v oblasti nízkeho tlaku vzduchu.
Modely:
Existuje viacero modelov pre dlhodobú predpoveď, ktoré sú veľmi podobné bežným modelom krátkodobej predpovede. Dokážu vypočítať celosvetovú cirkuláciu vzduchu, ale berú do úvahy všetky elementárne roviny ako atmosféra, oceány, ľadovce, zemský povrch atď. Pozostávajú z 20 až 50 (alebo viacerých) individuálnych výpočtov za mesiac, pričom každý z nich má mierne upravené podmienky, ktoré sa nakoniec spriemerujú do finálnej predpovede. Najčastejšie využívanými modelmi pre dlhodobé predpovede sú ECMWF a UKMO pre Európu a CFSv2 pre USA. V priemere “najúspešnejším” modelom je pravdepodobne ECMWF, ale výsledky predpovedí sa môžu značne líšiť.
Nižšie môžeme vidieť dlhodobú predpoveď modelu ECMWF pre nadchádzajúcu zimu (cca 3 mesiace). Tá predpovedá nízky tlak v Atlantiku a pravdepodobne silnejšiu cyklonálnu aktivitu, s vyšším tlakom nad Európou. Jedná sa o typický pozitívny model NAO+ (Severoatlantická oscilácia). Výsledkom sú teplejšie podmienky pre väčšinu Európy. Keďže smer prúdenia vzduchu v Európe je väčšinou zo západu/juhozápadu, prinesie mierny a vlhký vzduch z oblasti Atlantiku a Stredozemia. Podobnú situáciu vidíme nad Severnou Amerikou, kde prevláda nízky tlak na západe a vysoký na východe. Pri pohľade na teplotnú predpoveď, vidíme teplejší vzduch pod oblasťami s vysokým tlakom. Ak máme v Európe oblasť vysokého tlaku vzduchu, znamená to, že chladnejší vzduch bude prúdiť na východnej strane, pretože sa točí v smere hodinových ručičiek. V tomto prípade by sme mali byť svedkami nižších teplôt vo východnej Európe a v častiach Ruska. Model zobrazuje všeobecne nadpriemerné teploty.
Pri Európe ešte ostaneme a pozrieme sa na výsledky modelu UKMO. Predpovedá podobný priebeh udalostí ako ECMWF až na to, že podľa neho bude zima ešte miernejšia. Ďalším rozdielom od ECMWF je veľkosť nízkeho tlaku vzduchu nad severným Atlantikom. Siaha až do Kanady, čo indikuje väčší prílev západného prúdenia smerom na východ USA.
Pre oblasť USA je vytvorený model CFSv2. Pre dlhodobú predpoveď, ktorého analýzy hovoria, že v severnom Atlantiku bude panovať nižší tlak a vyšší v Európe. Opäť vidí Európu a USA v zajatí kladných hodnôt. Rovnako ako model UKMO, má aj tento zhodu v severozápadnom prúdení nad severovýchodným USA a ukazuje normálne teploty na rozdiel od teplejšej UKMO. Na rozdiel od modelu ECMWF vykazuje hodnoty vyššieho tlaku vzduchu v západnom USA, čo je ďalší faktor v prospech normálnych až nižších teplôt nad východom USA.
V neposlednom rade máme model pre dlhodobú predpoveď z Číny, BCC. Predpovedá nižší tlak nad severným Atlantikom, ale taktiež má nižší tlak nad východnou Európou a Ruskom. V týchto regiónoch by to znamenalo teplotný podnormál.
Záver:
Väčšina modelov predpovedá nižší tlak v oblasti severného Atlantiku, ako je dlhodobý normál a vyšší tlak nad Európou. Čo vo všeobecnosti znamená miernejšiu zimu. Ak ste milovníci zimy, nezúfajte! Táto predpoveď predstavuje priemerné hodnoty pre mesiace (dec-jan-feb) a zobrazujú všeobecný vzor počasia. Ak by modely boli úplne presné, neznamená to, že odhadovaný chod bude trvať presne 3 mesiace. Háčik je v tom, že namiesto 20 dní so snehovými zrážkami bude 8-10. Modely teda nenaznačujú aké počasie bude počas troch mesiacov, ale ako by mohlo vyzerať z 40-60% celej zimy.
Dlhodobé predpovede nie sú vo všeobecnosti tak detailne presné, čo znamená, že majú tendenciu podceňovať potenciál náhleho stratosférického otepľovania. Udalosť stratosférického otepľovania môže mať hlavný dopad na cirkuláciu a môže spôsobiť veľké zmeny na severnej pologuli. Zároveň pôsobí ako dôležitý faktor, ktorý môže mať vplyv na vývoj zimy 2019/20.
Čo je náhle stratosférické otepľovanie (Sudden Stratospheric Warming)?
V posledných rokoch boli niektoré extrémne chladné zimné snehové udalosti spojené s účinkami náhleho stratosférického otepľovania, ako napríklad v rokoch 2009 – 10, 2013 a „beštie z východu“ ( ‘the beast from the east’) v roku 2018. Možno sa pýtate, prečo sa nazýva otepľovanie, ak to vedie k chladným podmienkam?
Termín náhle stratosférické otepľovanie sa vzťahuje na to, čo pozorujeme v stratosfére – rýchle otepľovanie (do približne 50°C za pár dní), medzi 10km a 50 km nad zemským povrchom. Zvyčajne o niekoľko týždňov neskôr však môžeme začať pozorovať nárazové efekty na dýzové prúdenie (jet stream), čo následne ovplyvňuje naše počasie nižšie (v troposfére).
Spracovali: Martin Kelko, Miroslav Žiak z originálu: Andrej Flis
Tip na túru: Pfinnova kopa, najľahší Tatranský vrchol?
Tip na túru: Najväčšie Tatranské plesá
