Malá Fatra z hľadiska lavínového ohrozenia je pohorie, ktoré svojim charakterom vytvára predpoklady vzniku lavín rozsiahlých rozmerov. Pohorie Malej Fatry sa z hľadiska regionálneho geomorfologického členenia delí na Krivánsku Malú Fatru a Lúčanskú Malú Fatru. Z hľadiska definícií prezentovaných v úvodnej časti práce sa vyskytuje vysokohorské prostredie najmä v Krivánskej časti.
V rozsiahlejšej Lúčanskej časti sa takmer nenachádza, okrem malých fragmentov v časti Martinské Hole. Tu je však charakter reliéfu takmer rovinatý, pre vznik lavín nevhodný. Napriek tomu sa tu lavíny vyskytujú – nie v najvyšších plochých častiach, ale v riedkych najmä listnatých lesoch. Sú známe lavínové udalosti v okolí Strečna a tiež napríklad vo Fačkovskom sedle. Charakter vysokohorského reliéfu Krivánskej Malej Fatry je prevažne hôľneho typu s výskytom kosodrevinového porastu. Vyše 50% vyčleneného územia zaberajú alpské lúky, približne 30% kosodrevinový porast a 20% lesný. Väčšinu tohto územia pokrývajú lavínové svahy. Počet odtrhových a transportných zón je 238, z celoslovenského meradla len 7% (viď príloha Atlas lavínových dráh SR – Malá Fatra). Vo svojej práci Milan (2006) publikoval 201 zmapovaných lavínových svahov. Akumulačné zóny sú zastúpené v počte 152, s rozlohou 136 ha. Celková rozloha odtrhových zón je 509 ha (8,4% z rozlohy v rámci Slovenska), s priemernou rozlohou 2,14 ha (tab. 8, A), minimálnou 0,13 ha a maximálnou takmer 18 ha. Výskyt najväčších odtrhových zón je v JV časti pohoria v blízkosti Chlebu. Vo všeobecnosti najväčšie odtrhy lavín sú pozorované južne od hlavného hrebeňa. Menšie rozlohy odtrhových zón sú prevažne na bočných rázsochách. Samostatnú oblasť tvorí Veľký Rozsutec a jeho okolie (najsevernejšia oblasť vysokohorského prostredia Malej Fatry). Ten bralným charakterom georeliéfu podmieňuje vznik uzavretých, žľabových lavín, ktoré nemajú príliš veľké odtrhové oblasti.
Priemerná nadmorská výška odtrhových zón je 1385 m n. m. (o takmer 500 m menej ako priemer na Slovensku), s rozpätím od 1319 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 1446 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 888 m a najvyššie položený odtrh vo výške 1665 m. Priemer minimálnych hodnôt sklonu je približne 22,14º, priemer maximálneho sklonu je 37,37º a priemerná hodnota za celý súbor je 32,4º. Maximálny sklon odtrhu je 53º. Expozíciu georeliéfu reprezentujú najčastejšie sa vyskytujúce hodnoty. Ich modálna hodnota celého súboru vysokohorského prostredia Malej Fatry je 98º, čiže východná orientácia. Hôľny charakter a podobné lavínové predpoklady má Veľká Fatra. Rozdelenie lavín podľa vonkajších znakov je v článku Morfologická klasifikácia lavín.
