Rozosnežilo sa nám pekne podľa plánu! Na západnom a strednom Slovensku sa postupne rozšírili zrážky. V najnižších polohách je to spočiatku dážď, ktorý neskôr prejde do sneženia.chatyjavorina.eu Continue Reading
Okrem snehovej nádielky nám najbližšie dva týždne bude vládnuť mrazivé počasie. Modely ukazujú na teploty pod bodom mrazu počas celého dňa na veľkej časti Slovenska. V Poprade bude napríklad najteplejšie na Mikuláša (6.12.), kedy bude najvyššia denná teplota len +1°C. Inak bude stabilne teplota pod bodom mrazu. Ani v Bratislave nečakajte jesenné počasie, najvyššia teplota tu dosiahne len +6°C. Okrem nízkych teplôt sa pripravme na trvalejšiu snehovú pokrývku na väčšine územia. Milovníci zimy sa zatiaľ tento rok dobre modlili! Continue Reading
Sneženie postupne prichádza aj do nížin západného Slovenska. Dnes ráno sa Bratislava zobudila do jemne zasneženého závoja. Snehová pokrývka sa tieto dni bude rozširovať vďaka tlakovej níži, ktorej stred sa dostane nad naše územie. Continue Reading
Sneženie k nám príde zaujímavou cestou, takpovediac “cez Košice”. Aktuálne sa formuje rozsiahla tlaková níž nad Škandináviou. Tá sa začne postupne presúvať smerom na juh a po jej prednej strane sa začne vháňať chladný vzduch. V Českej republike, Nemecku a Francúzsku bude prúdiť chladný severný vietor. Ten začne po prechode alpskou oblasťou vytvárať ďalšie tlakové níže nad severom Talianska. Chladný vzduch sa prechodom cez Jadranské more nasýti vlhkosťou a vytvorí sa tzv. “Sea snow effect”. Tento proces podchladeného nasýteného vzduchu stočí prúdenie späť na sever a prinesie sneženie od Chorvátska, cez Slovinsko, Rakúsko, Slovensko a Poľsko. K nám príde vzduch od juho-západu, preto očakávame najvýraznejšie sneženie v Podunajskej nížine. Mohlo by tu napadnúť až do 10cm snehu. Okrem toho sa vysneží na južných stranách pohorí. Slovenskom bude prechádzať stred tlakovej níže, takže predpokladané sneženie sa ešte môže zvýrazniť oproti predpokladom. Continue Reading
Už koniec tohto týždňa prinesie na hory sneženie. Postupný trend ochladzovania spojený so zrážovou činnosťou prinesie sneženie do horských oblastí, ale aj na Oravu a Kysuce. Dýzové prúdenie vytvorí podmienky pre vznik tlakovej níže na severe Apenínskeho polostrova. Tá sa prehlbovaním postupne nasýti vlhkosťou a chladný vzduch zo severo-západu zapríčiní sneženie vo vyšších polohách chorvátskeho pobrežia. Continue Reading
Frontálne systémy od Atlantiku “zahnali” najchladnejší arktický vzduch do Verchojanskej oblasti, za rieku Lena. Respektíve, v tomto uzavretom bazéne na ďalekom Sibíri už atlantické prúdenie nemá žiaden vplyv. Tiež je táto oblasť označovaná ako chladný pól severnej pologule. Boli tu namerané najnižšie teploty severnej hemisféry a v 19. storočí tu boli svetové rekordy. Bolo to z jednoduchého dôvodu, v Antarktíde v tom čase pravidelné merania neboli. Najbližší týždeň to vyzerá, že k žiadnemu výraznému ochladeniu nedôjde ani u nás. Podľa priebehu tohtoročnej zimy to zatiaľ vyzerá, že vychádzajú aj historické pranostiky, ktoré sa v meteorológii tiež označujú ako singularity počasia. Začali sme miernym vianočným oteplením, potom prišlo tradičné novoročné ochladenie, na mnohých miestach rekordné trojkráľové mrazy. Z pravidelných meteorologických javov následne prišlo fabiánske ochladenie. Čiže ak to pôjde takto ďalej, môžeme sa tešiť na začiatku februára na oteplenie s následným ochladením. Tomuto výkyvu tiež hovorili naši predkovia Hromničná zima, alebo Hromničný odmäk. Continue Reading
Na Apeninskom polostrove došlo vďaka súčasnej vlne ochladenia k zaujímavému meteorologickému úkazu. Chladný vzduch, ktorého hlavný prúd prechádzal Slovenskom ďalej na juh, priniesol v strednom a južnom Taliansku výdatné snehové zrážky. K čomu to vlastne došlo? Extrémne chladný a suchý vzduch pri prechode ponad Jadranské more nabral vlhkosť z prehriatej vodnej hladiny. Pretože voda udržiava dlhšie teplo ako pevnina a pomalšie sa ochladzuje. Teplejší vzduch stúpol do vyšších hladín atmosféry, tam sa opäť ochladil. V podstate sa prechodom ponad more správal vzduch ako mohutná špongia, ktorá vysávala vlhkosť z Jadranského mora. Tento proces bol veľmi výrazný o čom svedčí aj priložený družicový záber s popiskami priebehu tejto udalosti. Pri prechode nad pevninu nasýtená oblačnosť priniesla výdatné sneženie. Talianske média boli plné tohto úkazu, nakoľko je to veľmi zriedkavý jav v tejto oblasti. Continue Reading
Už naši predkovia sa obávali východného “frontu”. Rovnako to platí aj pri počasí a súčasnom arktickom vzduchu. Chladný vzduch zo Sibíri okrem toho, že tu bude prenikať niekoľko dní, tak aj po prerušení prílevu sa bude udržiavať v našich kotlinách a nížinách vďaka vysokej radiácie povrchu. Modely s týždennou predikciou predpokladajú zosilnenie prúdenia Jet Stream od Atlantiku. Na Slovensku by sa mala zvýšiť veterná činnosť niekedy v stredu večer a vyskytnúť by mali aj snehové zrážky. Kam sa teda presunie chladný sibírsky vzduch? To si môžete pozrieť na teplotnej mape Zeme. Súčasné prenikanie chladného vzduchu prerušia až silnejúce tlakové níže, ktoré sa vytvárajú nad Atlantickým oceánom. Tie dajú do pohybu stacionárne tlakové útvary, ktoré sa presunú viac na Kórejský polostrov, Japonsko a južnejších oblastí mongolských stepí. V jadre najchladnejších sibírskych oblastí je aktuálne teplota do -56°C a mala by sa už asi pozvolna znížovať. Avšak nie tak rýchlo ako u nás v Európe. Continue Reading
Vyplazený jazyk arktického vzduchu spôsobuje naozaj zaujímavé teplotné rozdiely. Kým tradičné chladné oblasti za polárnym kruhom zažívajú svoj “štandardný” teplotný priemer, vpád arktického vzduchu cez strednú Európu ďalej na juh spôsobuje teplotný šok. Nejeden si povie, že je to štandardná zima. Áno, je to tak, ale k bežnému trojkráľovému ochladeniu (ako nazývame túto meteorologickú singularitu) uberme z teplomera v naších končinách asi 10°C. To je asi taký rozdiel, ako keď máme v lete +30°C a +40°C.. Tento rozdiel navyše umocňuje súčasný vývoj globálnej klímy. Zvykáme si už na zimy, kde -5°C znamená ročné teplotné minimum. Tak ako je to aktuálne s teplotami v Európe a Afrike? V čase písania tohto príspevku (7.1. 10:00 UTC) pozorujeme teplotu vzduchu na jednej z najsevernejších staníc európskeho kontinentu +3,4°C. V tomto regióne nie je tou najchladnejšou, ale ani priemer ostatných staníc okolo -3°C nie je žiaden teplotný extrém. V tom istom čase sa premiestnime na Slovensko, kde Lomnický štít už dosahuje takmer -30°C, Dudince -27°C a napríklad Chopok vraj podľa SHMÚ dnes dosiahol svoje minimum z celej histórie meraní, takmer -28°C. Radšej to neuvádzam ako fakt, lebo včera tento rekord pre Lomnický štít po čase zrušili a my čo sa spoliehame na ich monopolné […] Continue Reading
V chladnom vzduchu, ktorý sa rozšíruje zo severo východu už dorazili prvé rekordné hodnoty mrazu. Na Lomnickom štíte bola dnes nad ránom teplota -28,1°C, čo podľa štatistík SHMÚ predstavuje najnižšiu hodnotu pre dnešok od začiatku meraní na tejto stanici od roku 1951. Doterajší rekord držala teplota -27,4°C z roku 1985 (Zdroj: SHMÚ). Nočná teplota bola výrazne chladná na väčšine meteorologických staníc, ale výnimočne vynikajú vyššie položené miesta. Zimné anticyklonálne počasie prináša mrazy v nižších polohách, najmä uzavretých kotlinách. Výnimočné je preto ochladenie spôsobené prenikajúcim vzduchom. Z tohto dôvodu je zvýšená aj veterná činnosť. Na Chopku bola nadránom teplota -27,4°C pri vetre 97,4 km/h. Na horách prevláda priemerný severný vietor do 100 km/h, v nárazoch sa zvyšuje do 130 km/h. Preto treba zvážiť svoj pohyb vo vyšších polohách! Continue Reading
Dnes skoro ráno sa strednou Európou prehnal orkán Barbara. Jeho priebeh budeme pociťovať počas celého dňa a veterno bude aj zajtra. Jeho najväčší prejav je vo vyšších nadmorských výškach a na Slovensku bola najvyššia rýchlosť zatiaľ nameraná na Lomnickom štíte 144,1 km/h. Tradične veterný Chopok aktuálne dosahuje rýchlosť vetra 129,7 km/h. Takže sa ešte najvyššia rýchlosť môže zmeniť. V strednej Európe vychádza najveternejšia poľská strana Snežky, kde skoro ráno vietor dosahoval rýchlosť 205,3 km/h. Pri teplote -7,8°C tam prevládali skutočne arktické podmienky. Pre zaujímavosť toto miesto drží pravdapodobne prvenstvo v absolútnej rýchlosti nárazového vetra na európskom kontinente. Dňa 9.3.1990 tu namerali meteorológovia poryvy vetra až 345,6 km/h! Čo už nie je ďaleko od svetového maxima z Barrow Island (Austrália) 408 km/h. Do tejto štatistiky Svetová meteorologická organizácia (WMO) nezapočítava vietor dosahovaný v strede tornád. Tie sú veľmi špecifické a merajú sa prenosnými zariadeniami. Orkán Barbara prekonal rekord aj na Faerských ostrovoch, kde spôsobil veľké škody. Tu bola nameraná rýchlosť počas tohtoročných Vianoc až 283,3 km/h na stanici Norðadalsskarð (zdroj: Geoclimat.org). Konečné hodnoty v našom regióne ešte nemuseli dosiahnuť svoje maximum. Priebeh veterného počasia budeme naďalej sledovať. Continue Reading
Vianoce je obdobie, ktoré si spájame s romantickou zasneženou krajinou a v tento čas by sme si všetci priali veľa snehu a mrazivé počasie. Pozrite si, ako vyzerala teplota na mape Európy a prípadne si zaspomínajte na sviatočné chvíle 🙂 Teplota vzduchu je pre hladinu 850hPa, čiže pre výšku asi 1500m nad morom. Táto hladina sa používa veľmi často v meteorológii, nakoľko filtruje lokálne vplyvy a je reprezentatívna pre vduchové hmoty. Continue Reading
Pri pohľade na numerické modely pozorujeme v strednej Európe nepretržitý prílev chladného vzduchu minimálne do 20. decembra. V nižších polohách mrazy cez deň nebudú, ale na horách by malo mrznúť takmer stále. Výraznejšie zrážkove vlny v tomto období neočakávame, takže sa pri lyžovačke musíme spoľahnúť na snežné delá. Po 20. decembri sa ukazuje výraznejšie otepľovanie Škandinávie, tak sa necháme prekvapiť, či sa k nám pretlačí teplejší polárny vzduch, alebo ho ochladí prílev sibírskeho chladného vzduchu. Môže nastať zaujímavá situácia, kedy bude v strednej Európe chladnejšie ako na krajnom severe Európy. Continue Reading
Nad Atlantikom sa formuje výrazná tlková níž, ktorá nás bude najbližšie dni ovplyvňovať. Dlhodobejší pohľad na meteorologické modely ukazujú, že by sa mali najbližšie dni prejavovať frontálne systémy od juho-západu, neskôr severo-západu. To znamená striedanie dní so zrážkami, na horách snehovými. Veľké mrazy by mali na istú dobu ustáť. Dobrým signálom pre sneženie môže predstavovať ochladzovanie v okolí Grónska v polovici decembra. Tento najväčší ostrov doposiaľ trpí nadmerne vysokými teplotami. To by sa mali zmeniť okolo 12.12. a z tohto regiónu sa začne presúvať chladný a vlhký vzduch. Čiže z pohľadu vianočných sviatkov by sme sa mohli dočkať snehu aj v nižších polohách! Bohužial zlá správa pre arktickú oblasť, ktorá by sa mala teplotne držať na 4,5°C nad dlhodobým priemerom. Tento región už dlhodobo trpí vysokými teplotami. Predpokladané ochladenie v okolí Grónska môže priniesť počas Vianoc sneh aj v nížinách. Horný obrázok predstavuje súčasný stav, dolný predpokladaný stav k 13.12. Continue Reading
