Pohorie, kde sa odohralo najväčšie lavínové nešťastie na Slovensku je Veľká Fatra. K udalosti došlo 6.2. 1924 a vyžiadala si 18 obetí, prevažne detí.  Počtom lavínových dráh je toto pohorie ale najmenšie. Asi tu zohráva dôležitú úlohu fakt, že sa tu v minulosti stavali osady v dosahu veľkých lavín. Tie boli domovom prevažne lesných robotníkov. Najrozsiahlejšie lavínové plochy sa rozprestierajú z vrcholu Krížna. Do mapy by mali postupne pribudnúť turistické trasy a fotografie lavínových dráh.

Vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je prevažne hôľneho charakteru. Rozloha je väčšia v porovnaním s Malou Fatrou, avšak percentuálne zastúpenie pásiem nadmorských výšok je rozdielne. Prevláda tu územie v rozmedzí 1000 až 1200 m nad morom. V týchto výškach sú zastúpené prevažne ihličnaté monokultúry prípadne zmiešané lesy mierneho pásma. Vysokohorské prostredie zaberá 7,4 % plochy územia. Spomedzi pohorí s významným vplyvom lavínovej činnosti sa tu nachádza najmenej odtrhových pásiem lavínových dráh zo sledovaných geomorfologických celkov. Tieto lavínové dráhy však významne vplývajú na ľudské aktivity v týchto oblastiach. Najaktívnejšia lavínová oblasť pohoria je v okolí Krížnej. Z jej svahov sa odtrhli lavíny, ktoré boli najničivejšie v dejinách Slovenska. Počas takejto katastrofy zahynuli vo februári 1924 obyvatelia žijúci v osade Rybô. I v súčasnosti patria tieto svahy aj napriek snahe o vysadenie kosodrevinového porastu k veľmi aktívnym. Na území vysokohorského prostredia Veľkej Fatry bolo zmapovaných 132 odtrhových a k nim prislúchajúcim transportným zónam a 109 akumulačných zón. Je to spomedzi všetkých pohorí najmenej.

Celková rozloha odtrhových zón je 524 ha, s priemernou rozlohou 4 ha, s maximálnou 32,3 ha. Priemerný ukazovateľ je vyšší v porovnaní so všetkými pohoriami. Priemerná nadmorská výška je 1334 m n. m., s rozpätím od 1270 m (vyjadrených priemerom minimálnych nadmorských výšok) do 1390 m (vyjadrených priemerom maximálnych nadmorských výšok). V absolútnom vyjadrení je najnižšie položený odtrh v nadmorskej výške 960 m a najvyššie položený odtrh vo výške 1585 m. Priemer minimálnych hodnôt sklonu je približne 19,5º (výrazne nižšia hodnota oproti slovenskému priemeru), priemer maximálneho sklonu je 33,7º a priemerná hodnota za celý súbor Veľkej Fatry je 28,2º. Odzrkadľuje sa nám hôľny reliéf s trávnatým podkladom, ktorý podporuje vznik lavín aj pri nižších sklonoch ako je priemer celého vysokohorského prostredia Slovenska. Maximálny sklon odtrhu je 45º (potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie). Modálna hodnota celého súboru expozície georeliéfu vysokohorského prostredia Veľkej Fatry je 263º, čiže západná orientácia.
Transportné zóny reprezentuje najmä dĺžka transportných zón. Priemerná dĺžka je 713 m. Je to hodnota väčšia o 177 m oproti priemeru vysokohorského prostredia Slovenska. Minimálna dĺžka je 132 m, čo však neznamená, že tu nevznikajú aj kratšie lavíny. Najdlhšiu transportnú zónu dosahuje lavínová dráha spadajúca z vrcholu Krížna, s dĺžkou málo presahujúcou 5 000 metrov. Ďalšie sledované parametre boli vypočítané zo stredu transportnej zóny. Priemerná nadmorská výška stredov lavínových transportných zón je 1182 m s priemerným sklonom 27º, čo je podobne ako pri odtrhových zónach menej oproti slovenskému priemeru. Prevládajúca orientácia georeliéfu v strede lavínových dráh je 291º, čo predstavuje západnú expozíciu.

Akumulačné zóny majú spolu 57 ha, s priemernou rozlohou 0,52 ha, minimálnou rozlohou 0,04 ha a maximálnou 5,78 ha, z pohľadu celoslovenského priemeru sú to výrazne nižšie čísla. Priemerná nadmorská výška je 1075 m n. m., čo je približne o 500 m menej ako celkový priemer za všetky pohoria. Priemerné prevýšenie medzi odtrhom a akumuláciou je 240 m. V absolútnom vyjadrení je najnižšie položená akumulačná zóna v nadmorskej výške 744 m a najvyššie položená vo výške 1421 m. Priemer minimálnych hodnôt sklonu je približne 19,26º, priemer maximálneho sklonu je 27,6º a priemerná hodnota za celý súbor je 23,3º. Rovnako ako pri predchádzajúcich lavínových zónach sú to nízke hodnoty. Modálna hodnota expozície georeliéfu akumulačnej zóny pre vysokohorské prostredie Veľkej Fatry je 4º, čiže severná orientácia.

Mohlo by Vás zaujímať