Pojem kvartér bol navrhnutý už v roku 1829 Desnoyersom pre morské sedimenty v povodí Seiny, hoci tento termín sa už používal na konci 18. storočia. O niečo neskôr v roku 1839 navrhol Lyell pre obdobie nasledujúce po pliocéne pomenovanie pleistocén. Základom mu bol výskum mäkkýšov, ktorých väčšina sa vyskytuje aj v súčasnosti (Gradstein et al. 2004). Oba termíny – pleistocén a kvartér sa stali synonymom pre pojem doba ľadová. Avšak, na rozdiel od pleistocénneho konceptu, obdobie kvartéru zahŕňa Lyellov pôvodný termín „recent“, ktorý bol na treťom medzinárodnom geologickom kongrese (IGC) v Londýne roku 1885 nazvaný holocén (znamenajúci „wholly recent“, čo v preklade znamená úplná súčasnosť). Pojem recent sa teda zúžil len na pomenovanie práve prebiehajúcich dejov, ktoré sú však ukotvené na konci holocénu.

Ukážka kvartérnych sedimentov trógu z (a) Adylsu na Kaukaze a (b) Veľkej Studenej doliny vo Vysokých TatráchUkážka kvartérnych sedimentov trógu z (a) Adylsu na Kaukaze a (b) Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách

Ukážka kvartérnych sedimentov trógu z (a) Adylsu na Kaukaze a (b) Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách. Pokým na Kaukaze ešte sedimenty tvoria výplň dolín, vo Vysokých tatrách už boli rozplavené v predhorí.

V histórii prešla chronostratigrafická tabuľka viacerými zmenami a menila sa aj pozícia kvartéru, ktorý sa dostával do rôznych polôh. Medzinárodná komisia pre stratigrafiu navrhovala niekoľko umiestnení kvartéru v rámci systému. Prvou bolo umiestnenie kvartéru ako nehierarchickú úroveň, len ako nejaké vsunuté obdobie v neogéne, na rozmedzí éry a periódy. Ďalším návrhom bolo vytvorenie nehierarchického stupňa subperiódy kvartéru v rámci neogénu. Podobným návrhom bolo začlenenie kvartéru ako subéru, ale už hierarchicky začlenenej za neogénom. Nakoniec uspel návrh vytvorenia hierarchického stupňa v rámci periódy ako nástupcu neogénu.

Okrem problémov s hierarchickým umiestnením kvartéru je problém so začiatkom datovania. Nie je ani v súčasnosti presne stanovená hranica. Základom sporov sú dve hranice 2,588 Ma BP a 1,806 Ma BP (aj keď striedanie glaciálov a interglaciálov sa predpokladá už pred 3 mil. rokov). Aj naši autori sa dlhšiu dobu opierali o hodnotu 1,8 Ma BP (Samuel 1982). V súčasnosti sa viac presadzuje za hranicu pliocén-pleistocén hodnota 2,588 Ma BP z viacerých dôvodov. V uvedenom čase nastávajú zmeny v paleomagnetizme, striedajú sa tu obdobia Gauss-Matuyama (2,58 Ma BP) a zodpovedá OIS 104, kedy začala nová významná etapa klimatického chodu Zeme (Raymo et al. 1989). V tomto čase sa zmenila polarita magnetického poľa, čiže sa prepólovali severný a južný pól na súčasé hodnoty. Rozdielná polarita je napríklad dobre identifikovateľná na lávových prúdoch vulkánov. Ďalej sa začínajú prejavovať aj Milankovičove cykly (Milankovič 1941) na zmene klímy, ktoré súvisia so zmenou excentricity (tvaru eliptickej dráhy Zeme okolo Slnka), oblikvity (sklonu zemskej osi) a precesie (zotrvačnej rotácie zemského telesa dôsledkom sploštenia na póloch) (obr. dole), čo vplýva na množstvo slnečnej energie dopadajúcej na zemský povrch. Tieto cykly sú považované ako kľúčové vplyvy, vďaka ktorým sa striedajú obdobia zaľadnenia a interglaciálov.

Priebeh Milankovičových cyklov za posledných 200, resp. 800 tisíc rokov s predpokladom do budúcnosti

Excentricita sa mení od 0 % do 6 % (v súčasnosti je 1,67 %). Na základe spektrálnej analýzy sa určili dve dĺžky trvania excentricity – 100 000 a 400 000 rokov. Oblikvita, teda sklon ekliptiky, sa už niekoľko miliónov rokov pohybuje medzi 24,5º až 21,9º (v súčasnosti je 23º 27´) a periodicita zmeny je 41 000 rokov. Precesia je zložitejší jav, pri ktorom zemská os opisuje kužeľ. Táto os v súčasnosti smeruje k Polárke a za 26 000 rokov opíše kruh. Veľká os elipsy, po ktorej obieha Zem okolo Slnka, uskutoční za 135 000 rokov kompletnú rotáciu voči stálici. Táto precesia mení okamžik, kedy je v priebehu roka Zem v aféliu a perihéliu voči Slnku. V súčasnosti prichádza letný slnovrat vo fáze afélia. Pred 11 000 rokmi prichádzal letný slnovrat vo fáze perihélia (Acot 2005). Všetky tieto faktory pôsobia na zmeny klímy a počasia. Je zrejmé, že vzhľadom na periodicity zmeny, nedochádza k ich zmenám nijak dramaticky. Ale pri určitej konštelácii (ktorá sa uskutočňuje v kvartéri pomerne pravidelne) sa klimatické pomery zmenia natoľko, až sa naštartuje proces glaciácie, respektíve deglaciácie a nástupu pre život prijateľnejšej klíme.

Milankovičove cykly z hľadiska oblikvity (Tilt), excentricity, precesie a denného oslnenia.
Mohlo by Vás zaujímať