Bohužial sme sa stali svedkami nešťastia, ktoré si vyžiadalo obeť mladého chalana. Stalo sa niečo, čoho sa isto obáva každý, čo sa pohybuje po horách. V tomto prípade však nemôžeme hovoriť o podcenení situácie z hľadiska technickej nepripravenosti, lebo na základe rozboru, ktorý zverejnilo Stredisko lavínovej prevencie, boli všetci zúčastnení riadne vybavení základnou lavínovou výbavou. Aj priebeh záchrannej akcie bol dobre organizovaný. Chýbal lavínový batoh, ktorý by bol možno pri lavíne takýchto rozmerov neúčinný, možno… Absentoval podľa všetkého najmä odhad lokálnej lavínovej situácie. Jednalo sa o veľkú lavínu s dĺžkou viac ako 1,2 km, výška odtrhu dosahovala 1,6 m. Lavína spadla do úzkej rizne, takže sa nemala kde rozliať, to bol dôvod prečo dosiahla takú veľkú dĺžku. Nános dosiahol výšku až okolo 2 m. Išlo o terénnu pascu, kde bývajú aj lavínové batohy neúčinné. Zasypaní bývajú navyše hlboko pod snehom, kde je len minimálna šanca na skorú záchranu. Odtrh bol na veľmi strmom severovýchodnom až východnom svahu so sklonom do 40°, kde bolo nafúkané veľké množstvo snehu zo snežení zo začiatku januára. Lavína sa odtrhla na tvrdom podklade starého snehu, na ktorom bola tenká vrstva hranatozrnného snehu, ktorý sa vytvoril vplyvom dlhotrvajúcich nízkych teplôt. V tejto lokalite sa už stalo […] Continue Reading
Lavínová činnosť je spoluvytváraná pôsobením geomorfologickými, vegetačnými a najmä meteorologickými faktormi. Tie určujú rozsah a intenzitu lavín. Na druhej strane sú to podmienky limitujúce stabilitu snehovej pokrývky. Sledovaním vývoja vybraných meteorologických veličín dokážeme modelovať správanie sa snehovej pokrývky. Pri hodnotení lavínovej činnosti z hľadiska vzniku mokrých základových lavín nemôžeme zabudnúť na hodnotenie stability snehovej pokrývky prostredníctvom sledovania teplotného gradientu snehovej pokrývky a jej okolia. V tomt článku sa dozviete, aká je časová os vzniku lavín z mokrého snehu, na základe priameho merania gradientu teploty vzduchu a teploty snehovej pokrývky. Vyjadríme takto denný chod a amplitúdu v rôznych časových obdobiach zimy. Pri lavínovej činnosti je okrem priestorového rozšírenia veľmi významný časový ukazovateľ, ktorým dokážeme predpovedať a monitorovať stabilitu snehovej pokrývky. Nevyhnutná je charakteristika vybraných meteorologických veličín, ktorá sa vykonáva stacionárnym typom výskumu. Ten predstavuje umiestnenie automatickej meteorologickej stanice vo vysokohorskom prostredí. Pre analýzy bola využitá vlastná stanica v blízkosti Chaty pod Chlebom v Krivánskej časti Malej Fatry. Stanica sa nachádzala (v súčasnosti je už premiestnená na Zbojníckej chate) v blízkosti elektrickej prípojky, čo nám umožňovalo umiestniť vyhrievané snímače rýchlosti a smeru vetra. Boli pripojené na stožiari vo výške 5 metrov. Vyhrievanie je potrebné najmä kvôli zvýšenej vlhkosti vzduchu, ktorá vytvára na podchladených predmetoch hrubú vrstvu námrazy. Tá môže prístroje zastaviť, prípadne aj poškodiť. Výška […] Continue Reading
Kľúčovú úlohu pri identifikovaní miest ohrozovaných lavínovou aktivitou má digitálny model reliéfu (DMR) a jeho morfometrických parametrov. Čo je teda DMR a ako sa tvorí? DMR tvorí množinu polohovo určených údajov o nadmorskej výške. Je to zjednoduchšene povedané 3D model reliéfu. Takáto množina bodov síce definuje priebeh nadmorských výšok, ale nepopisuje geometrické vlastnosti reliéfu. Geometrické vlastnosti sú charakterizované prostredníctvom morfometrických veličín, ktoré popisujú geometrickú štruktúru reliéfu a sú exaktne vyjadrené morfometrickými charakteristikami. Základnú množinu týchto ukazovateľov tvorí sklon, orientácia voči svetovým stranám a normálová spádnicová a horizontálna krivosť reliéfu definujúce spolu geometrické formy reliéfu. Ukážka základných morfometrických parametrov na modelovom území Malej Fatry. Takéto výstupy boli urobené pre všetky sledované pohoria. Ďalej sa dozviete, že dokonca v 3 rôznych druhoch zhladenia (generalizácie), kvôli zachyteniu všetkých lavínových oblastí. V súčasnosti najpresnejšími podkladovými dátami pre tvorbu DMR je výškové bodové pole získané pomocou diaľkovej snímacej techniky LIDAR (Light Detection And Ranging). Tento prístup je však vzhľadom k rozsiahlemu mapovanému územiu príliš finančne náročný. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú zvektorizované vrstevnice zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000. Tento podkladový údaj bol použitý pre významné časti jednotlivých pohorí, ako je napríklad centrálna časť Krivánskej Malej Fatry, oblasť Chopku a Ďumbiera v Nízkych Tatrách, Parichvost a Žiarska dolina v Západných Tatrách. Vo Vysokých Tatrách pre Malú […] Continue Reading
Prezentácia lavínovej mapy Malej Fatry poukazuje na to, čo je dobré si okrem grafickej stránky všímať. Sú tam viaceré údaje, ktoré stoja za povšimnutie. Postupne budú informácie dopĺňané o nové poznatky a funkcie. Prezntácia predstavuje interaktívne rozhranie s mapou, kde sa môžete aj sami pohybovať a sledovať, čo vás zaujíma. Mapová aplikácia sa nachádza tu: http://avalanche.sk/malafatra Continue Reading
Interaktívna mapa lavínového územia pre pohorie Malá Fatra. Rozdelená je podľa zón odtrhu, transportu a akumulácie lavín. Doplnkom je vrstva s miestami, kde sa stalo lavínové nešťastie. Farebne sú rozlíšené lokality podľa Koeficientu lavínovej aktivity. Je to vypočítaný koeficient pomocou faktorovej anlýzy, ktorý zohľadňuje sklon reliéfu, frekvenciu výskytu lavín, typu povrchu (trávnatý, skalný, kosodrevina, les…) a nadmorskú výšku. Continue Reading
Malá Fatra z hľadiska lavínového ohrozenia je pohorie, ktoré svojim charakterom vytvára predpoklady vzniku lavín rozsiahlých rozmerov. Pohorie Malej Fatry sa z hľadiska regionálneho geomorfologického členenia delí na Krivánsku Malú Fatru a Lúčanskú Malú Fatru. Z hľadiska definícií prezentovaných v úvodnej časti práce sa vyskytuje vysokohorské prostredie najmä v Krivánskej časti. V rozsiahlejšej Lúčanskej časti sa takmer nenachádza, okrem malých fragmentov v časti Martinské Hole. Tu je však charakter reliéfu takmer rovinatý, pre vznik lavín nevhodný. Napriek tomu sa tu lavíny vyskytujú – nie v najvyšších plochých častiach, ale v riedkych najmä listnatých lesoch. Sú známe lavínové udalosti v okolí Strečna a tiež napríklad vo Fačkovskom sedle. Charakter vysokohorského reliéfu Krivánskej Malej Fatry je prevažne hôľneho typu s výskytom kosodrevinového porastu. Vyše 50% vyčleneného územia zaberajú alpské lúky, približne 30% kosodrevinový porast a 20% lesný. Väčšinu tohto územia pokrývajú lavínové svahy. Počet odtrhových a transportných zón je 238, z celoslovenského meradla len 7% (viď príloha Atlas lavínových dráh SR – Malá Fatra). Vo svojej práci Milan (2006) publikoval 201 zmapovaných lavínových svahov. Akumulačné zóny sú zastúpené v počte 152, s rozlohou 136 ha. Celková rozloha odtrhových zón je 509 ha (8,4% z rozlohy v rámci Slovenska), s priemernou rozlohou 2,14 […] Continue Reading
